Džinovia pripomína romány ako Dievča, žena, iné alebo Niekto sa nájde. Teda romány s poviedkovým nádychom bez toho, aby sme tieto knihy priamo označili ako súbory poviedok. Každú by sme však mohli brať trochu inak. Džinovia, podobne ako spomínané knihy, je dielo ukotvené vo vlastnom svete, vo vlastnom rozprávaní. Román o jednej tureckej rodine, respektíve turecko-kurdskej rodine, aby sme boli úplne presný, má rozpoznateľne vážny nádych. Kniha pôsobí chladivou, melancholickou, možno až nevítanou atmosférou, ako mrazivé ráno pred cestou do práce. Je to kniha o rodine, ktorej členovia azda ani nemôžu mať viac rôznorodé, komplikované a utrápené životy.
Nemecká spisovateľka Fatma Aydemir napísala komplexnú mozaiku previazaných vzťahov a problematických postáv, konkrétne venovanú rodine turecko-kurdských imigrantov. Všetko sa začína Hüseyinom, ktorý prichádza pracovať do Nemecka, aby si po desaťročiach vyčerpávajúcej práce, mohol konečne kúpiť v Istanbule vlastný byt. Nuž, a keďže život sa nevyhýba svinskej irónii, chudák Hüseyin hneď v prvý deň vo svojom novom byte zomiera na infarkt. Hüseyinova smrť, úderný prológ s inovatívnym rozprávaním v druhej osobe, otvára pohľad do života jeho manželky a ich štyroch dospelých detí. Jeho smrťou začína naše spoznávanie ich osudov, ich spoločných vzťahov aj ich skrytých bolestí. Aj preto nemožno povedať, že by Džinovia boli jeden príbeh, ale skôr zmes príbehov.
Džinovia nie je jeden príbeh, ale skôr zmes príbehov.
Samotný opis deja okamžite ponúka obrovský tematický obzor. Bavíme sa o turecko-kurdských imigrantoch v Nemecku, čo sa tak trochu samo definuje. Inak povedané, ako čitatelia si približne dokážeme predstaviť, kadiaľ by sa mohla autorka uberať. Napriek tomu, že sa naše očakávania občas naozaj potvrdia, Aydemir má výborný zmysel pre detail, čím sa jej rozprávanie nestáva iba akýmsi nalinajkovaným príbehom, ale skôr mnohovrstevným a plnokrvným literárnym počinom. Autorka nám veľmi zručným spôsobom približuje životy ústredných postáv. Zaujímavá je aj skutočnosť, že o odlišných osudoch nečítame iba v jednom štýle, ale dokonca aj spôsob rozprávania sa ako keby mení vzhľadom na to, kto je práve stredobodom pozornosti.
Z tohto dôvodu sa musím priznať, že nie každý člen Hüseyinovej rodiny ma rovnakým spôsobom zaujal. Čo by sa popravde asi nemalo stať, pretože sa možno domnievať, že kvalitná literatúra by nám mala aj nudné postavy ponúkať akokoľvek len nie nudne. Skrátka forma nad obsahom. Napriek tomu sa mi stalo, že jednou postavou som sa musel doslova prehrýzť, aby som nasledujúcu postavu so zaujatím preletel. Myslíte, že v prípade knihy ako Džinovia môže za túto rozpoltenú skutočnosť skôr rozpoloženie čitateľa, než kniha samotná? Dozaista záleží od knihy. No a u knihy ako Džinovia treba úprimne poznamenať, že áno, v tomto prípade by som sa naozaj dokázal postaviť na stranu knihy. Pretože Džinovia je kniha na prvý pohľad jednoducho kvalitne napísaná. A to sa nedá poprieť.
Knihu Džinovia vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Dschinns
Autorka: Fatma Aydemir
Počet strán: 336
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Marián Hatala
