★ ★ ☆ ☆ ☆
Po výbornom zombie seriály Kingdom, prichádza Netflix s ďalšou náložou nemŕtvych. Na rozdiel od spomínaného protipólu je však Black Summer skôr nezmyselnou sériou, ktorej kvalita klesá každou ďalšou epizódou. Z istého, veľmi obskúrneho hľadiska sa dá uvážiť, že tvorcovia mali daným formátom niečo za lubom. Dá sa povedať, že odpoveďou na každú zvláštnosť v seriály, a že je tých zvláštností naozaj veľa, by sa dala použiť argumentácia ohľadom originálneho ponímania danej zombie problematiky. Ale funguje to? Väčšinou nie.
Black Summer začína ako inak zombie apokalypsou. S našimi hrdinami sa ocitáme na predmestí. Ľudia sa hromadne pripravujú na odchod a v skupinách sa zhromažďujú pred vojenskými nákladnými autami, ktoré ich majú previesť do bezpečia. Tým bezpečím je mestský štadión, odkiaľ má začať evakuácia obyvateľstva. Veci sa však rýchlo vymknú spod kontroly a naši hrdinovia sa musia na dané miesto dostať po svojich.
Hneď zozačiatku sa nám seriál predvedie štýlom ručnej kamery, dlhými zábermi a rozčlenenia jednotlivých epizód do mini-kapitol. Každá kapitola je potom označená nejakým zaujímavým slovom alebo spojením, ktoré celú časť hromadne označuje. Zo začiatku sa zdá, že to funguje. Zo začiatku sa vlastne zdá, že všetko funguje. Zoznamujeme sa s postavami, zoznamujeme sa so štýlom rozprávania. Zoznamujeme sa aj s celkom novými pravidlami pre zombie formát, pričom tou hlavnou je najmä skutočnosť, že teraz sa stane zombie z každého, kto zomrie. Môže vás zraziť auto, môžu vás zastreliť – vždy budete zombie. Nezvyčajné, ale dá sa to akceptovať. Bohužiaľ, od druhej epizódy zistíme, že s týmto faktom sa viaže celá kopa nelogických až nepochopiteľných situácií. A potom už začína problém akceptovať čokoľvek.
Black Summer je plné veľmi nelichotivých postáv. Či už sa chovajú naozaj zvláštne, alebo jednajú naozaj nelogicky, vždy sa musí divák tak trochu čudovať. Navyše, posledné tri záverečné epizódy sa zvrhávajú do totálneho chaotického pekla. Nevieme, prečo sa veci dejú ako sa dejú, nerozumieme prečo sa postavy správajú ako sa správajú. Nevieme vlastne poriadne nič. Výsledkom je divákova absolútna zmätenosť.
Je veľká škoda, že celá séria naberie takto katastrofálny spád, keďže musím priznať, že zo začiatku som sa veľmi dobre bavil. Prvé dve epizódy mali skvelé tempo a atmosféru skutočnej apokalypsy, kedy ľudia zabúdajú na všetku morálku, a jediné, čo majú na rozume, je vlastná záchrana. Fungovalo to, a niečo mi vraví, že tvorcovia sa touto témou snažili zaoberať celý seriál.
Jednu celú epizódu napríklad sledujeme postavu mladého muža, ako sa snaží utiecť jednému zombie. Len jednému. V celom predmestí. Uteká od domu k domu, ukryje sa, on ho nájde, a opäť dookola. Možno chápem daný zámer ocitnúť sa v danej situácii, v reálnom čase. V konečnom dôsledku by to však malo esteticky fungovať. Miesto toho sledujeme všetko z jedného pohľadu, často v jednom dlhom zábere (opäť), a tak sa pochopiteľne do obrazu pomaly vkráda nuda. A čo je ešte horšie, je nám jedno, či postava prežije alebo nie. A to je veľmi zle.
Bohužiaľ, tento prípad je ešte ten lepší, v rámci toho, čo príde po tom. Snaha o realizmus a vyrozprávanie deja v reálnom čase, ironicky padá na absolútne triviálnych a lacných chybách. Nikdy mi podobné veci v seriály ani len nenapadli, no v tomto prípade, kedy sa dbá na časovú postupnosť, bolo zvláštne, že ľudia celú dobu nič nejedia, ani nepijú. Je to možno zbytočné rýpanie, no zo scenáristického hľadiska, kedy sa viacej dbá na formu než na obsah, sa tomu nedá utiecť. A podobne iritujúcich vecí je v Black Summer ešte oveľa viac.
Tri lepšie epizódy nedokážu vynahradiť celkovo nereálne spracovanie zombie apokalypsy, ktorá stroskotáva na hlúpych postavách a chaotickom spôsobe rozprávania. Black Summer sa z dobrej zábavy až neuveriteľne rýchlo mení na absolútny amaterizmus. Ak chcete zombie seriál, ostaňte zatiaľ radšej pri The Walking Dead alebo skúste Kingdom.
