Nadácia je názov prvej knihy zo slávnej trilógie Isaaca Asimova, ktorá patrí medzi najslávnejšie diela sci-fi žánru. Mnohí fanúšikovia prirovnávajú Asimovu trilógiu k slávnej Dune Franka Herberta a jej nasledujúcim pokračovaniam. Aký veľký vplyv mal Asimov na Herberta by som zatiaľ nechal pre obsah iného článku. Pravdou ostáva, že pri čítaní prvej knihy si človek oboznámený s Herbertovým textom ozaj pripomenie svet a postavy Duny. Prichádzajú na um takmer automaticky skrz detailne vybudované univerzum sveta budúcnosti, skrz názvy miest aj relatívne podobné znenie mien postáv. Atmosféra je taktiež veľmi podobná, čo by som však rozhodne nechcel kritizovať. Práve naopak.
Prvá kniha s názvom Nadácia vyšla v roku 1951 a jej nadčasovosť je aj pre súčasného čitateľa rozhodne nespochybniteľná.
Asimov písal trilógiu ako mladík počas 40. rokov minulého storočia. Navyše, známy autor sa pri svojom písaní sústredil najmä na univerzálny kolobeh spoločnosti. Jeho záujmom bola nielen politika v jednom ohraničenom úseku, ale skôr pohľad na vývoj a pád civilizácie v oveľa širšom časovom spektre ako je jeden ľudský život. Obsah jeho knihy vychádzal z historického poznania starých civilizácií, čím sa jeho text stáva stále zaujímavým, relevantným a často aj aktuálnym čítaním.
Nadácia začína predzvesťou konca. Je rok 12 000 a my sa ocitáme na vrchole blahobytu Galaktického impéria. Mladý vedec menom Gaal Dornick prichádza na Trantor, čo je v podstate mesto, ktoré svojou rozlohu zaberá veľkosť celej planéty. Dornick prichádza na planétu s čerstvým doktorátom z matematiky na pozvanie psychohistorika a matematika, Hariho Seldona. Psychohistória je nový vedný obor, vďaka ktorému sa Seldonovi podarí s matematickou presnosťou vypočítať, že za 500 rokov príde pád Impéria a začne sa 30 000 rokov temnoty. Seldon má v pláne vybudovať spoločnosť vedcov, ktorých jediným cieľom bude spracovať Galaktickú encyklopédiu, ktorá by zaznamenala všetky výdobytky a vedomosti ľudského pokolenia, čím by ľudstvo dokázalo túto dobu temna skrátiť „len“ na tisíc rokov. Seldonov plán však nečakane narazí a jeho Nadácia, ako svoju novú spoločnosť vedcov nazve, je Impériom odkázaná žiť na okraji galaxie, na planéte Terminus.
Je dôležité si uvedomiť, že kniha neobsahuje obyčajné rozprávanie jedného príbehu v rámci jedného ľudského života.
Predmet Asimovovho bádania zaberá stovky rokov, a aj preto je jeho kniha skôr o spoločenstve ľudí, o jednej civilizácii, než o jednom hrdinovi a jeho ceste. Čitateľ by si mal uvedomiť, že ani Hari Seldon, ani Gaal Dornick, nie sú hlavné postavy. Nadácia je kniha rozdelená do piatich kapitol, ktoré sú od seba oddelené desiatkami rokov. Ľudia zomierajú, noví prichádzajú, a každá kapitola pôsobí ako vlastný mini-príbeh v jednom spoločnom univerzu. Na pozadí všetkého potom prebieha Seldonova obávaná predzvesť zániku.
Aj z tohto hľadiska nemá prvá kniha úplne definovanú štruktúru. Úvod knihy je silný a podmanivý a okamžite si nás získa. Počúvať Hariho Seldona je pútavé a jeho inteligentný prednes akademického profesora človeku skrátka imponuje. Navyše, jeho predzvesti a argumentácie o konci jednej civilizácie hovoria veľa aj dnešnému čitateľovi. Len dúfajme, že si z jeho informácii človek nezoberie príliš skreslené interpretácie hraničiace s násilím, ako sa to v prípade tejto knihy údajne už raz stalo. Záver knihy ostáva naopak otvorený a štylisticky celkom bez akéhokoľvek vyvrcholenia. Akoby Asimov ani neplánoval, že prvá kniha skončí, kde skončí.
Povedal by som, že kniha dokonca ani nemá vlastný koniec, aký je podobný pre iné knihy, ktoré sú súčasťou dlhších sérií, ako je napríklad Pán Prsteňov alebo Harry Potter.
Síce máme možnosť spoznať množstvo zaujímavých postáv, hlavným záujmom Nadácie je sledovať vývoj spoločnosti v širšom historickom kontexte. Toto je taktiež jeden z najhlavnejších rozdielov, ktorý Nadáciu odlišuje od Duny. Duna je príbeh Paula Atreida. Asimov by naopak Paula vložil len do jednej kapitoly a posunul by sa ďalej. Paul by bol len jeden aspekt historického vývoja rodu Atreidov. Asimov sa však navyše pozerá aj na politické elitárstvo, technologické výdobytky, poznanie a rozvoj inteligencie a remesiel podmienených týmto technologickým výdobytkom, na intrigy, na vojenské konflikty, a taktiež vo veľkej miere aj na rolu náboženstva. A to všetko v obrovskom časovom rozmedzí.
Pre niekoho je možno dobré pristupovať k Nadácii s istými očakávaniami, že toto nie je len jeden príbeh. Prvá kniha neobsahuje veľa sci-fi dobrodružstiev a napínavých scén. Naopak, Nadácia je sci-fi pre náročnejšieho fanúšika žánru. Dovolím si tvrdiť, že kniha by si mohla ľahko získať aj človeka zaujímajúceho sa o sociológiu, medzinárodné vzťahy, antropológiu, históriu alebo filozofiu. Prvá kniha mi v mnohom nepripomínala len Dunu, ale dokonca aj knihu Oheň a krv od George R.R. Martina o histórii rodu Targaryenovcov. Je to presne ten typ rozsiahleho a epického rozprávania, ktorý svojím dôrazom na detail vykresľuje Asimov vesmírny svet s autentickou silou reálneho života.
Knihu Nadácia vydáva vydavateľstvo Lindeni a kúpiť si ju môžete na gorila.sk
- Originálny názov: Foundation
- Počet strán: 288
- Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
- Preklad: Patrick Frank
