Knihy v zlých rukách: Vraždy založené na literárnych dielach

Knihy v zlých rukách: Vraždy založené na literárnych dielach

30. júna 2019 0 Od Radoslav Irša

V súčasnej dobe je kritika násilia cielená skôr na adresu filmov a videohier než na literárne diela. Naopak, na knihy sa pozerá ako na niečo celkom opačné, dokonca ušľachtilejšie a vzornejšie. Každý rodič by radšej videl svoje dieťa alebo teenagera čítať nejaký pekný román, než aby celý deň vysedával pred počítačom. História literatúry nám však tvrdí niečo iné, a to, že knihy dokázali a stále dokážu byť rovnako nebezpečné ako iné média. Ak sa dostanú do zlých rúk, dokážu knihy inšpirovať nielen čitateľa, ale aj samotných autorov, páchať reálne zločiny.

Knihy Isaaca Asimova, Základňa a japonský kult súdneho dňa

Román s názvom Základňa je súčasť celej ságy kníh populárneho spisovateľa science fiction Isaaca Asimova. Jeho kniha rozpráva o dekadentnej civilizácii Galaktickej ríše odsúdenej k zániku. Jediná možnosť pre záchranu ľudstva a jeho hodnôt je tajný spolok vedcov na čele s Hari Seldonom, ktorí v spoločnosti nastolia nové náboženstvo, čím chcú ovládať ľudí pred ich vlastným úpadkom. Asimov sa síce vo svojej knihe inšpiroval spoločnosťou starovekého Ríma, japonský kult súdneho dňa Óm Šinrikjó si však daný text vyložil po svojom.

Zakladateľ kultu Asahara Šókó sa vo svojich očiach videl ako Hari Seldon, ktorý musí zachrániť modernú japonskú spoločnosť pred narastajúcou dekadenciou Západu. Asahara sa domnieval, že prichádza koniec sveta, a len vyvolení a verní jeho doktríne prežijú. Keď si však Asahara pomaly uvedomil, že koniec neprichádza, rozhodol sa mu vyjsť naproti. 20. marca 1995 vypustili členovia jeho kultu v Tokijskom metre toxický sarín. Plyn bol ukrytý v odpadkových košoch a jeho účinkom zomrelo dvanásť ľudí a viac ako 5000 ich bolo zranených. Od tej doby v Tokiu na verejných miestach veľa odpadkových košov nenájdete.

Joseph Conrad a „Tajný agent“ Ted Kaczynski

Ďalším príkladom, kedy sa čitateľ nechal inšpirovať pri plánovaní kriminálnej činnosti knihou, bol Ted Kaczynski, inak zvaný ako Unabomber. Kaczynski bol veľký fanúšik Josepha Conrada a najmä jeho špionážneho thrilleru s názvom Tajný agent. Kniha rozpráva príbeh z roku 1886 a hlavnou postavou je anglický profesor, ktorý slúži ako tajný agent nemenovanej krajiny. Z profesora sa napokon stáva anarchista a atentátnik, ktorý plánuje vyhodiť do vzduchu Londýnske observatórium.

Rovnako ako hlavná postava románu bol aj Ted Kaczynski matematický profesor, ktorý sa rozhodol bojovať proti narastajúcej technologickej revolúcii po domácku zhotovenými bombami. Tie potom rozposielal ľuďom spájaných s vývojom moderných technológií. Pri pátraní po Kaczynskom sa dokonca agenti FBI sústredili na Conradov román pri zhotovovaní profilu zločinca, pretože v jeho knihe našli silné spojitosti s reálnymi útokmi.

Vraždy podľa knihy a sláva kriminality

Existuje viacero ďalších autorov ako napríklad Anthony Burgess, Stephen King alebo Anne Rice, ktorých diela boli spájané s reálnymi zločinmi. O jednom z prvých prípadov vo svojej novej knihe Vražda podľa knihy taktiež píše aj autorka Claire Harman. Slávny prípad sa odohral v Londýne v roku 1840 a do kosti otriasol širokou verejnosťou viktoriánskeho Anglicka. Lord William Russell bol jedného májového dňa nájdený vo svojej posteli s prerezaným hrdlom. Rana bola tak hlboká, že Russell takmer stratil hlavu. Vystrašení Londýnčania sa ihneď sťažovali nielen na nárast pouličných gangov a imigrantov, ale taktiež na zvyšujúcu sa popularitu kníh glorifikujúcich násilie a zločiny.

Jedným z autorov týchto kníh bol aj William Harrison Ainsworth. Len rok pred hrôzostrašnou vraždou vydal Ainsworth nový román s názvom Jack Sheppard. Kniha sledovala život skutočného kriminálnika menom Jack Sheppard, ktorý sa nechválne preslávil v Anglicku na počiatku 18. storočia.

Jack Sheppard bol známy svojím hedonistickým životom a preslávil sa nielen svojimi zločinmi, ale najmä opakovanými útekmi z väzenia. Napokon však Sheppard predsa len skončil na šibenici. Jeho popularita však bola závratná, čomu nasvedčuje aj 200 000 ľudí, ktorí ho sprevádzali na popravisko. Daniel Defoe, slávny spisovateľ Robinsona Crusoea, dokonca napísal aj Sheppardov životopis, ktorý sa predával počas jeho popravy. O jeho skutkoch sa dokonca v pozitívnom duchu písalo po celom Anglicku a jeho život sa zidealizoval do divadelných hier. Viac ako 100 rokov po Sheppardovej smrti ho opäť oživil Ainsworth vo svojom románe a kontroverzne dokonca zachoval aj dávnu glorifikáciu kriminálneho života. Aj z tohto dôvodu bola potom kniha Jack Sheppard viacerými autormi tej doby kritizovaná.

Reprodukcia portrétu Jaca Shepparda z väzenia v Newgate (Sir James Thornhill)

Spisovateľ William Makepeace Thackeray napríklad obvinil Ainswortha, že propaguje v spoločnosti zlodejstvo, vraždy a prostitúciu.

Podobnosť s reálnou vraždou pripomína scéna z knihy, v ktorej Sheppard pri nezdarenej lúpeži podreže nešťastnej obeti krk. Vražda Lorda Russella však nebola ojedinelým prípadom. Len 18-ročný Edward Oxford obvinil Ainsworthovu knihu, ktorá ho údajne inšpirovala spáchať nezdarený atentát na kráľovnú. A podobných obvinení, kedy kniha stála za zlým vplyvom kriminálnej mysle, pribúdalo. Je možné, že niektorí z daných zločincov hľadali v knihe ospravedlnenie svojich skutkov, nedá sa však vyvrátiť, že by iní nepodľahli knižnému čaru, identifikovať sa s populárne vykresleným Sheppardom.

Kto zabil Lorda Russella zistíte v knihe Vražda podľa knihy (angl. Murder by the Book), ktorú si zatiaľ môžete prečítať v originálnom anglickom jazyku.