Trochu nostalgie: Ako ma očarila Smrtonosná pasca 3

Trochu nostalgie: Ako ma očarila Smrtonosná pasca 3

15. mája 2020 0 Od Radoslav Irša

Tento rok oslavuje Smrtonosná pasca 3 dvadsaťpäť rokov od svojej premiéry. Každému je úplne jasné, že prvá Smrtonosná pasca je jeden z najlepších filmov. O tom netreba diskutovať. Prednedávnom som však v telke pozeral druhé pokračovanie a uvedomil som si, že nezdieľam podobné nadšenie, aké som cítil v detstve.

Dvojka je jednoducho, prepáčte za ten výraz, tuctová. Nie úplne. Nie je to Steven Segal, aj napriek tomu, že Prepadnutie v Pacifiku (1992) je super záležitosť. Aspoň tak si to pamätám. Nebyť toho, že Bruce Willis je ako John McClane stále skvelý a charizmatický, film sám o sebe trpí (väčšími) medzerami. Bol som úprimne prekvapený, že niektoré scény sa mi oproti detským časom, zrazu zdali doslova pritiahnuté za vlasy. Hovorím si, takto som si tú scénu nepamätal! Toto povedal? Niektoré repliky sú doslova usmievavo divné. Niektoré scény sú navyše dokonca akosi lacné, možno až trocha hlúpe, (hlúpe mimo „zábavnej hlúposti“), najmä vzhľadom na to, že ide o film, ktorý kráča v šľapajach niečoho špeciálneho ako je prvý diel.

Ikonická scéna z prvého filmu.

Netreba to preháňať. Smrtonosná pasca 2 je stále fajn béčko.

Človeka napadne, že ide o typický prípad prekliatych pokračovaní (pretože všetci do jedného poznáme tie super úžasné výnimky – áno, všetkých napadá James Cameron), ale niekedy sa stane, že príde tretí diel, a ten viac než prekvapí. Nedávno sa mi to stalo s Johnom WickomIndiana Jones je tiež pekný príklad. Aj keď, berte ma s rezervou, ako decko som miloval tretieho Robocopa. Dnes by to asi s týmto filmom dopadlo podobne, ako so spomínanou druhou Smrtonosnou pascou. Ale ktovie – nostalgia je mocná čarodejka. Na druhú stranu porovnávať oba filmy v jednej vete, mi tiež nepríde úplne v poriadku.

Reč je však teraz skôr o výbornom treťom pokračovaní Smrtonosnej pasce, ktorá ma vo svojej dobe doslova prevalcovala. Ešte stále mám u rodičov odloženú VHS-ku (teraz si nespomeniem, o aký film presne ide), no na nej sú, podobne ako dnes v kinách, pred filmom ukážky na rôzne novinky. Jednou z týchto ukážok bola aj Smrtonosná pasca 3. A musím povedať, že len táto ukážka, bola v detstve moja srdcovka.

Ukážku som si opakovane pretáčal a púšťal stále dookola. Poznal som skvelú pesničku Summer in the City od Joe Cockera, a poznal som, aký je John McClane jednoducho úžasný hrdina. Teraz by som to asi nepovedal, ale vtedy som považoval tretiu časť za moju najobľúbenejšiu. A keď som potom zistil, že celý film ide v skutočnosti presne v podobnom tóne, v akom bol pre mňa vtedy slávny trailer, bolo vybavené.

John McClane bol v treťom pokračovaní rovnako neohrozený ako vždy.

Filmu som odpustil aj zvláštne, na kolene dopísané, finále, a od tej doby som mal okrem Batmana a Spidermana, v zozname obľúbených hrdinov aj Johna McClanea.

Smrtonosná pasca 3 priamo nadväzuje na prvý diel. Na režisérsku stoličku sa vracia John McTiernan. Dvojku nakrútil Renny Harlin. A McTiernan prináša so sebou presne tú atmosféru, ktorá divákov odzbrojila už pri prvom filme. Navyše, podobne ako to u pokračovaní zväčša býva zvykom, McTiernan rozoznáva, čo robilo prvý diel tak ikonický a snaží sa toho využívať. Našťastie, nerobí to tým spôsobom, že jeho nápady letia mimo racionalitu do šíreho vesmíru ľudského chápania. Presne ako robí veľmi veľa nebohých pokračovaní. Naopak, McTiernan drží našťastie svoju kreativitu pevne na uzde. Áno, je to niekedy šialené, ale stále v dobrom. Stále je to perfektne efektívne, hrdinské a neohrozené. A Bruce Willis je tu stále ten správne cynický, unavený a z rozpadnutého manželstva nešťastný frajer.

Smrtonosná pasca 3 isto patrí do môjho zoznamu najlepších akčných filmov. Nie je síce na úrovni prvého filmu, ale je niekde v závese. Pretože stále je to vydarené pokračovanie. Navyše, John McClane je pre Brucea Willisa pravdepodobne najdôležitejšou postavou jeho hereckej kariéry. Pretože, ak si to tak zoberieme, John McClane je s Willisom spätý takmer v každom jeho akčnom filme.

Smrtonosná pasca je ako trilógia (zvyšné dva diely beriem oddelene, aj napriek vydarenému štvrtému pokračovaniu) jednoducho nostalgická záležitosť, ktorá nikdy neomrzí. A to aj napriek tomu, že človek môže najmä v pokračovaniach, po čase objavovať menej lichotivé veci. Niektoré filmy dokážu byť z tohto hľadiska ako dobrý kamarát z detstva, ktorému dokážeme odpustiť veľa. A je to aj tento prípad.