Shirley Jackson: „Úzkostlivá čarodejnica, ktorá nepísala perom, ale metlou.“

Shirley Jackson: „Úzkostlivá čarodejnica, ktorá nepísala perom, ale metlou.“

23. marca 2019 0 Od Radoslav Irša

Dnes by sme americkú autorku Shirley Jackson poznali najmä vďaka seriálu The Haunting of Hill House z produkcie Netflixu, nakrúteného podľa jej knižnej predlohy. Aj napriek tomu, že režisér Mike Flanagan sa klasikou hororovej literatúry inšpiroval len veľmi symbolicky, knihy Shirley Jacksonovej sa aj vďaka tejto adaptácii opäť raz dostali do bližšej pozornosti.


Prvýkrát, čo sa Jacksonová (neslávne) dostala do povedomia americkej spoločnosti čitateľov bolo 26. júna 1948. Ten deň vyšla v novom vydaní populárneho časopisu The New Yorker jej krátka poviedka s názvom „The Lottery“ (Lotéria). Kontroverzný príbeh z malomeštiackeho prostredia vyvolal medzi čitateľmi doslova výbuch emócií. The New Yorker zaznamenal stovky zrušených predplatiteľov a na svoju adresu dostal rovnako nelichotiví počet nahnevaných dopisov. Shirley Jacksonová na tom neostala o nič lepšie. Nielenže si musela pre stovky rozhorčených listov kúpiť najväčšiu poštovú schránku, akú mohla zohnať, navyše sa s ňou údajne prestal baviť aj jej poštár. Aby toho nebolo málo, pečiatky „zvláštnej“ spisovateľky vyznávajúcej okultizmus a čiernu mágiu, ktorá podľa nelichotivých opisov literárnych kritikov píše skôr metlou ako perom, sa už nezbavila.


„Amatérska čarodejnica, ktorá sa pomimo špecializuje na čiernu mágiu a veštenie z dlane,“ uvádzalo sa na obale jej prvého románu The Road Through the Wall (1948), takže by sa dalo predpokladať, že Jacksonová si ohľadom svojho literárneho renomé ťažkú hlavu nerobila. Pravda však bola o niečo zložitejšia a život mladej autorky bol viac než komplikovaný. Americká spoločnosť mala v 50. a 60. rokoch minulého storočia jasne definované, kde má žena svoje miesto. Musela byť vydatá a musela sa vzorne starať nielen o seba, ale aj svoju domácnosť. Domov – miesto, kde by sme sa mali cítiť najlepšie – sa tak často stáva pre autorku útočiskom aj problémom zároveň. Hrdinky jej kníh sú často osamotené ženy, ktoré sa zatvárajú pred vonkajším svetom vnútri svojich domovov. Jacksonová síce nebola formálne sama. Mala štyri deti a plný domov zvierat, no vzťah s jej dominantným a často neverným mužom jej na pokoji isto nepridával. O to viac musela v jeho blízkosti trpieť, keď sám ako nádejný spisovateľ na svoju ženu pre jej čitateľský úspech trpko žiarlil. Výsledkom bola v jej neskorších rokoch neutíchajúca úzkostlivosť, obezita a agorafóbia, čiže strach z otvorených priestorov.


Podobne ako sama autorka aj jej postavy sú často outsideri postavený mimo spoločnosť. Diktát doby bol pre ňu prítomný už v rannom detstve, keď jej matka Geraldine vyčítala nadváhu a nedostatok ženského pôvabu. Vrcholom bolo Geraldine priznanie nevydareného potratu. Tým však psychický nátlak zďaleka neskončil a matka úspešnú spisovateľku karhala aj v dopisoch, ktoré jej posielala po väčšinu jej života. Písanie dookola o tom istom a sklamanie nad výzorom jej dcéry bolo len pár bolestivých výčitiek, ktoré jej matku neprestávali trápiť. Tragédiou potom ostávala skutočnosť, že to čo robila Jacksonovej matka v mladosti, robil jej manžel v dospelosti.


Jacksonová sa však istým spôsobom vzoprela nielen svojej matke, ale aj celej svojej dobe a spoločnosti. Urobila tak najmä svojimi knihami. Jej posledné dielo s názvom We Have Always Lived in the Castle (1962) považované mnohými kritikmi za vrchol jej tvorby, rozpráva príbeh o dvoch sestrách, ktoré žijú spolu s ich strýkom osamote v blízkosti malého mestečka. Jedna zo sestier údajne počas večere otrávila a zabila celú rodinu. Prežila len sestra a strýko na vozíku. Zďaleka teda nejde o príjemné posedenie v tradičnom rodinnom kruhu. Zaujímavé je aj porovnanie, že sama Jacksonová niekedy pridávala na obed do zemiakovej kaše zelené farbivo. Jej spájanie čierneho humoru a hororu je potom taktiež často prítomné aj v jej dielach. Rovnako ako túžba po úteku.


Krátko po vydaní románu We Have Always Lived in the Castle sa autorka nervovo zrútila a takmer už vôbec nevychádzala z domu. V tomto období sa taktiež rozhodla napísať pozitívnejšiu knihu, ktorá by rozprávala o žene, ktorá sa postaví na nohy, zmení si meno a začne nový, osamotený, ale šťastnejší život. Bohužiaľ, podobne ako jej postavy, aj sama autorka narazila na tragickú realitu a knihu sa jej už nepodarilo dokončiť. Shirley Jacksonová zomrela v spánku na zástavu srdca vo veku 48 rokov.