★ ★ ★ ★ ☆
Vtedy v Hollywoode nie je typický film Quentina Tarantina. To ale neznamená, že by bol o niečo horší než sú jeho predchádzajúce diela. Naopak. Tarantino sa stáča úplne iným smerom a ponúka divákom celkom iný štýl kinematografie. Akoby sa režisér prejedol svojho vlastného rukopisu. Akoby mu došli slová, alebo inak povedané, akoby slová už nestačili.
Vtedy v Hollywoode je oveľa vyzretejší film, oveľa vážnejší a zároveň umiernenejší.
Je to film o jednej dobe, o upadajúcom televíznom hercovi, o kaskadérovi a mladej aspirujúcej herečke. A treba povedať, že v neposlednom rade je to o láske k filmu. Je to nostalgická spomienka, ktorá slovenskému divákovi možno nepovie toľko, čo americkému, no názov filmu to zrejme dostatočne vysvetľuje.
Ocitáme sa v Hollywoode v roku 1969. Vo Vietname síce zúri vojna, no v uliciach Los Angeles panuje dobrá nálada. Rick Dalton (Leonardo DiCaprio) je televízna hviezda westernových seriálov, ktorého sláva pomaly upadá. Aspoň tak sa Rick celý čas domnieva. Jeho najlepší priateľ, azda jediný priateľ, je Cliff Booth (Brad Pitt), jeho kaskadér. Cliff je však oveľa viac než len záskok pred televíznymi kamerami v prípade nebezpečných situácií, aby sa Rickovi náhodou niečo nestalo. Cliff je v podaní Brada Pitta charizmatický chlapík, ktorý Rickovi kryje chrbát v každodennom živote. Či už ho vozí po celom meste ako jeho osobný šofér, dodáva mu sebavedomie, lepšie ako hocijaký terapeut, alebo mu opravuje na dome anténu, Cliff je stále neuveriteľne v pohode. A to aj napriek tomu, že žije sám so svojím psom v ošarpanom prívese a jeho minulosť oblieha tieň pochybností.
Hneď o dom ďalej žije ambiciózna mladá herečka Sharon Tate (Margot Robbie), ktorá sa len nedávno nasťahovala do rozľahlého domu spolu so svojím čerstvým manželom, slávnym režisérom, Romanom Polanskim. Pár predstavuje dokonalú idylu danej doby. Je to však najmä mladá Sharon, ktorá žiari nevinnosťou a mladíckou láskou.
Večne usmiata a dobre naladená Sharon zosobňuje možno až naivnú bezstarostnosť celej doby.
To je zrejmé najmä v prípade, keď by rada zašla do kina na nový film, v ktorom sama hrá. A z tohto jednoduchého dôvodu by možno nemusela platiť za lístok, ako hovorí mladej uvádzačke za kasou. Je za tým až niečo detsky jednoduché v tom najlepšom slova zmysle. Síce ešte nie je veľmi známa, jej osobnosť vždy zaručuje okamžité sympatie. Podobne ako celková atmosféra sveta, v ktorom sa pohybuje.
V niektorých prípadoch mi Vtedy v Hollywoode pripomínalo filmy Richarda Linklatera, najmä potom Dazed and Confused (1993) alebo nepriame pokračovanie Everybody Wants Some!! (2016). Podobnosť je najmä v tom s akou istotou dokážu obaja filmári vykresliť nielen danú dobu, ale najmä jej feeling. Tarantino nám predstavuje zlaté obdobie svojho detstva. Mal 6 rokov a miloval televízne relácie, podobne ako ich vo filme milujú hlavní protagonisti. Večer sa rituálne usádzajú pred televíznymi obrazovkami, aby si pozreli novú časť obľúbeného seriálu s názvom FBI.
Toto sledovanie je celková súčasť jednej kultúry, ktorú Tarantino s neskutočnou silou pripomína alebo predstavuje, v závislosti od toho, kto na film pozerá. V neposlednom rade je to však krásne vyznanie kinematografii a televízii.
Láska k filmu nie je ukotvená len v desiatkach odkazov, vo filmových plagátoch a reálnych filmových scénach, ale aj v akomsi dvojzmyselnom rozprávaní samotného Tarantinovho diela. A to najmä pri scénach, kedy Rick nakrúca nový western a bojuje so svojimi replikami, z čoho taktiež pramenia aj otázky filmovej fikcie a reality. Taktiež k tomu spadá aj hra s divákovým očakávaním a s búraním zaužívaných pravidiel, či už v oblasti filmového rozprávania alebo žánrovosti.
Vtedy v Hollywoode má silné vedenie v podaní dvoch hollywoodskych hviezd, akými sú Leonardo DiCaprio a Brad Pitt. Neviem sa rozhodnúť, ktorý z nich mi viac prirástol k srdcu. Mohol by som to však uzavrieť ako remízu v tom, že Brad Pitt tu dokonalo revitalizuje svoje charizma do nebeských výšin a nahrádza všetkých sex idolov dnešnej doby. Naopak Leonardo DiCaprio hrá absolútne bezchybne a jeho predstavenie by som mohol sledovať celé hodiny. Aj z tohto dôvodu je Tarantinov nový film neuveriteľne podmanivý a ani na sekundu nenudí.
Vtedy v Hollywoode vzbudzuje v divákovi zaľúbenie nielen do filmu ako diela, ale aj do filmu ako umeleckého procesu.
Zábery na jazdiace autá z jedného smeru na druhý a naopak, pripomínajú rebelujúce tendencie Jean-Luc Godarda, ktorého ako vieme Tarantino obľubuje. A Godardova hra s audiovizuálnym médiom je aj Tarantinovi v tomto prípade veľmi blízka. Z teoretického hľadiska je toho naozaj veľa a viem si predstaviť, že ako sa filmoví študenti učia o Godardovi, tak sa budú učiť aj o Tarantinovi, najmä potom o tomto filme. Vtedy v Hollywoode obsahuje bohaté spektrum farieb a má obrovský záber. Funguje jednoducho ako majstrovská mozaika, pričom každé jedno sklíčko by sa dalo obdivovať zvlášť.
