★ ★ ★ ★ ☆
The Mustang je debutová snímka režisérky Laure de Clermont-Tonnerre, ktorá tematicky zľahka nadväzuje na jej predchádzajúci krátky film s názvom Rabbit (2014). Aj v tomto prípade išlo o vzťah medzi zvieraťom a väzňom, jej celovečerný film však strieda zajaca za divokého koňa. Navyše, režisérka poukazuje na skutočné prípady odchytu divokých koní, ktoré v niektorých prípadoch krotia odsúdení väzni, pred tým než sa kone vydražia a predajú. Režisérka tak zaujímavo spája málo známu problematiku chovu divokých koní v nápravných zariadeniach a zároveň lyricky poukazuje na puto medzi zvieraťom a človekom, a to najmä v prípade straty ich slobody.
The Mustang začína na rozľahlých pláňach Nevady, kde ešte stále žijú divoké kone voľne v prírode.
Je tu ticho a pokoj a zvieratá sa nerušene pasú na suchých výhonkoch vysokej trávy. Ticho im je všetkým veľmi blízke a síce to divák zatiaľ nepočuje, oni cítia, že už o chvíľu im život naruší niečo cudzie. Rotor helikoptéry prehluší dupot kopýt a kone končia uväznené v rovnakom väzení, v akom je umiestnený aj náš hlavný hrdina menom Roman Coleman (Matthias Schoenaerts).
Roman má so zvieratami spoločné viac než len tiché vystupovanie. Pri vypočúvaní zo seba nedostane viac než pár holých viet a svoju tehotnú dcéru musí pri jej návšteve napomínať, aby nedvíhala zbytočne hlas. Bola by však chyba myslieť si, že Roman je flegmatik, ktorý má rád ticho. Za jeho tvárou sa skrýva cholerická nátura, debna plná nitroglycerínu, a jeho napäté telo to dáva jasne najavo. Keď vybuchne, stojí to za to, čo je taktiež dôvod, prečo je už 12 rokov vo väzení. Roman je divoké zviera, a kôň, ktorého má skrotiť, je jeho úplným odrazom.
The Mustang stojí na výbornom hereckom nasadení Matthiasa Schoenaertsa. Podobne ako vo filme Býčia šija (Rundskop, 2011) je aj v tomto prípade belgický herec vynikajúco presvedčivý silák. Dokonca by som povedal, že jeho postava je v oboch filmoch veľmi podobná a aj napriek tomu, že hrá v podstate absolútne nesympatického násilníka, je v ňom až takmer niečo charizmatické, vďaka čomu si ho divák jednoducho zamiluje.
Matthias Schoenaerts má v očiach hlboký cit a práve ten mu vo finále pomáha dostať do filmu veľmi dojemné emócie.
Režisérka sa väčšinou sústreďuje na Romanov vzťah s Markízom, zvlášť divokým koňom, a ako ho tento vzťah istým spôsobom vykupuje z jeho minulých hriechov. Nečakajte však žiadne patetické ani sentimentálne situácie. Stále sa nachádzame v nápravnom zariadení a tón filmu tak ostáva stále veľmi vážny.
The Mustang je vo svojom základe veľmi dojímavý a vo finále chytí za srdce. Poetika filmu síce ostáva ukotvená v symbolickom vyobrazení vzťahu človeka a zvieraťa, aj napriek tomu sa však divák dočká aj tradične surových väzenských situácií. Vážnosť diela odľahčuje režisérka len jemne, a to veľmi dobre zvoleným soundtrackom. Informácie, ktoré divák dostáva na začiatok a na koniec filmu sú potom taktiež veľmi zaujímavým dodatkom, ktorý pridáva na celkovom dojme. Silné finále potom aj zatvrdenejšieho diváka emočne odzbrojí, a to aj reálnymi fotografiami, ktoré filmu dodávajú na autenticite.
