Svatba upírů je bezpochyby jeden z najpodceňovanejších filmov českej kinematografie. Pritom ide o jedinečný žánrový film, ktorých je v našej spoločnej, československej kinematografii, ako šafranu. Ako dieťa ma film desil. Ako dospelého ma film neprestáva baviť. Nielen skvelými hereckými výkonmi, výborne zvoleného hereckého ansámblu, ale aj vtipným scenárom, gotickou atmosférou, uhrančivou hudbou alebo kvalitnou prácou kamery a svetla. Tým najdôležitejším aspektom je hororová vášeň s akou tvorcovia pristupujú k svojej látke.
Ich prácou ožíva upírsky príbeh, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani za veľkou mlákou. V Amerike by sa podobný film mohol stať dokonca kultovou klasikou, (podobne ako napríklad The Rocky Picture Horror Show), ktorú by menšie kiná v tomto období bez váhania premietali fanúšikom komického hororu. U nás film trestuhodne zapadá prachom.
Samozrejme, väčšina suchopárnej kritiky sa na film znáša kvôli vykrádaniu Polanskeho Plesu upírov (The Fearless Vampire Killers, 1967) a predsudkom voči kinematografii režiséra Jaroslava Soukupa. Subjektívnou pravdou však ostáva, že Svatba upírů je v skutočnosti oveľa lepší film, ako Polanskeho Ples upírov (čuduj sa svete) a Jaroslav Soukup má za sebou v skutočnosti relatívne slušné filmy, predtým než prepadol žánru bláznivej komédie.
Zo všetkých predností filmu ako je Svatba upírů, najviac rezonuje bezpochyby scenár v kombinácii s hereckým obsadením.
Český film vykráda v jednom kuse, pritom výsledok je veľmi často minimálne otrasný. Ak je výsledkom Soukupovho vykrádania kvalitne nakrútená komédia s jedinečným gotickým štýlom, kultovými hláškami a desivými scénami, potom hovorím, nech. Ak je nápad, vízia alebo námet, čo len trochu inšpirovaný respektíve, nehanebne kradnutý, no celkové prevedenie ostáva hodné obdivu, potom netreba automaticky vynášať negatívne kritiky. A už vôbec nie pri hororovej komédii, ktorá nielenže svoje „inšpirácie“ otvorene priznáva, ale ich aj paroduje. Robia to iný, robia to vážne, robia to pod pokrievkou a hlavne, robia to zle.
Zo všetkých predností filmu ako je Svatba upírů, najviac rezonuje bezpochyby scenár v kombinácii s hereckým obsadením. Podobne ako mnoho iných českých filmov, aj tento sa môže pýšiť výbornými hláškami. Viktor Preiss je ako hrabě Kronenberg skrátka dokonalý. Podobnú pochvalu si zaslúžia aj Petr Nárožný ako strýc Archibald, Luděk Kopřiva ako doktor Hermann, Oldřich Vízner ako Alfieri alebo Nelly Gaierová ako baronka. Osobne mi ladila aj ústredná dvojica, Rudolf Hrušinský najml. a Iveta Bartošová (v rámci možností). A to aj napriek tomu, že ich presladený románik dokáže nejedného diváka otráviť. Za spomenutie rozhodne stojí aj výborný Vladimír Marek v podobe transrodového upíra, pripraveného vybuchnúť do hrôzostrašných rozmerov.
Pre mňa osobne je film Svatba upírů jeden z tých filmov, ktoré si aj časom zachovali svoje kvality. To sa nedá povedať o každom jednom filme, ktoré som ako dieťa obdivoval, no Svatba upírů ma naďalej neprestáva prekvapovať a baviť. Je to skrátka jedna veľká zábava. Navyše okorenená skvelou gotickou atmosférou. Aj preto môžeme v tomto prípade hovoriť o významnom diele upírskeho žánru. Bez ohľadu na nespravodlivé opomínanie Svatby upírů, ja ostávam tejto kultovej klasike verným fanúšikom.
