Malá krajina je malý zázrak ukrytý v útlej, menej ako dvesto strán dlhej knihe, ktorá presne definuje zlo aj súčasných dejín. A robí to očami malého chlapca, pohľadom detskej nevinnosti a s autentickou silou plnou hrôzostrašných spomienok. Skutočné svedectvo násilných konfliktov, politických pučov, občianskej vojny a rwandskej genocídy definuje iracionálne triedenie obyvateľstva, skupinkárstvo, elitárstvo a z neho prameniaca nenávisť k Druhým. Ocitáme sa vo svete, ktorý zdanlivo funguje. Nebezpečenstvo spoločnosti však prebýva ukryté pod povrchom a na svet sa dostáva podobne nečakane ako zemetrasenie. Náš hlavný hrdina nemusí vysvetľovať žiadny kontext konfliktu. Úplne stačí jeho veľmi pravdivý opis vlastných skúseností, aby čitateľ pochopil, že niečo nepredvídateľné a smrteľne nebezpečné prebýva v ľudskej duši.
Malá krajina začína výborným prológom, ktorý krásne definuje celú plánovanú trasu knihy. Ide o spoločný rozhovor medzi synom a otcom. Ten mu vysvetľuje rozdiely medzi etnikami Tutsiov a Hutuov. Postupné vysvetľovanie sa skončí pri tom, že ich vzájomný konflikt bol založený na veľkosti nosa. Hutuovia ho majú veľkí, Tutsiovia naopak malí. Všetko sa však otáča do protirečivých a nelogických záverov, keď chlapci náhodou pri premietaní filmu Cyrano z Bergeracu začujú pamätné zvolanie. „Pozrite, je to Tutsi, má veľký nos!“ Skríkne jeden z chlapcov. Náš hlavný hrdina má však dostatok rozumu, aby nebádal nad veľkosťami nosov. Naopak, ako sám píše, vo vzduchu sa od tej doby začalo vznášať niečo nové. A bolo úplne jedno, aký mal kto nos.
Autor knihy Gaël Faye, ktorý je vo Francúzsku mimochodom tiež známy ako aj spevák, sa vo svojich literárnych spomienkach vracia do detstva, ktoré strávil v Burundi. Malý štát stlačený spolu s Rwandou medzi Konžskú demokratickú republiku a Tanzániu, pôsobí z autorovho pera celkom normálne. Jeho matka, pôvodom z Rwandy, by však možno namietala. V roku 1963 musela kvôli masakrom utiecť zo svojej rodnej zeme, čo automaticky poznačuje prezentovaný život autorovej rodiny. Aj napriek typickým zážitkom z detstva, ostáva strach o život stále hlboko ukrytý v ľudských srdciach. Najmä, ak si uvedomíme, že podobné násilnosti vybuchovali v tejto oblasti po celé roky v pravidelnom rytme.
Rwandská genocída z roku 1994 je známa celému svetu, no Malá krajina jej pričleňuje len ďalšie miesto v celkovom kontexte krvavých afrických dejín.
Hlavný hrdina, malý Gabriel, je iný ako jeho priatelia. Jeho inteligencia ho ochraňuje pred nebezpečnými predsudkami voči ostatným etnikám. Pomsta strieda pomstu a jeho priatelia si uprostred nehostinného štátu vybudujú vlastný gang, ktorý ich má nielen ochrániť proti tým Druhým, ale najmä ich zaslúžene trestať. Gabriel má však iné plány, než sa podieľať na tom, ako si zadovážiť nový kalašnikov. Jeho snaha vyvarovať sa konfliktu mu však v jeho svete nepomáha. Sám sa stáva svedkom hrôzostrašných momentov, z ktorých naskakuje husia koža. Najmä, keď ich sám autor opisuje autentickými slovami človeka, ktorý daný okamžik zažil na vlastnej koži.
Nie je divu, že je Malá krajina jedno z najlepších diel francúzskej literatúry 21. storočia. Gaël Faye píše slovom starých literárnych majstrov. Jeho osobný a úprimný prednes len dokazuje Hemingwayove rady o pravdivosti a čistote textu, ako o základných ingredienciách krásnej literatúry. A Malá krajina je jedna z tých kníh, ktorých umelecká hodnota je právom nespochybniteľná.
- Originálny názov: Petit pays
- Počet strán: 194
- Vydavateľstvo: Tatran, 2019
- Preklad: Veronika Maťúšová
