Divadlo na Tomovom jazere je príjemná kniha. Rodinná, utešujúca, hrejivo útulná. V niektorých okamihoch pripomína Malé ženy. Nie príbehom, ale náladou. Divadlo na Tomovom jazere je kniha o spomínaní. O rodine, o šťastí, o starých láskach, o minulosti. Najmä je to však román, ktorý pulzuje životom. Obrazotvornosťou a živou atmosférou okolitého sveta. Už len obraz rozľahlej farmy na americkom stredozápade pôsobí z pera Ann Patchettovej podmanivo. Ak sa bavíme o minulosti, nečakajte temné zákutia a hrôzostrašné tajomstvá. Divadlo na Tomovom jazere nie je ten typ knihy. To ale neznamená, že v nás ako v čitateľoch nedokáže prebudiť zvedavosť.
Hlavnou hrdinkou románu je Lara. Jej pôvodné meno bolo Laura, ale na základe Pasternakovho románu Doktor Živago si z mena písmenko u vyhodila. Lara nechcela byť nikdy herečkou. Chcela učiť angličtinu a šiť šaty. Keď v sebe v mladosti prebudí prirodzený talent hrať postavu menom Emily v školskej inscenácii divadelnej hry Naše mestečko, zhodou okolností a šťastia sa dostane až do Hollywoodu. Aspoň tak to počujeme z jej rozprávania. Ale to je druhoradé. Je to len úvod. Základ odpovede na otázku, ktorá doposiaľ nebola zodpovedaná. A to je zistiť, ako Lara strávila leto v milostnom romániku so slávnym hercom Peterom Dukeom. Jej dcéry o tom nevedeli. Stane sa tak pri pozeraní filmu Pukancový kráľ, kde hlavnú úlohu hrá práve Peter Duke, kedy im ich otec a Larin manžel, len tak ledabolo povie, že ich matka s tým slávnym, charizmatickým a Oscarom ovenčeným hercom kedysi chodila.
To ešte Duke nebol slávny. Stretli sa počas divadelného leta na malebnom mieste s názvom Tomovo jazero. Pripravujú tu predstavenie hry Naše mestečko. Hra Laru sprevádza celú jej hereckú kariéru a je tak iba pochopiteľné, prečo svoj príbeh začína práve na kastingu k danej hre v stredoškolskej telocvični. Prítomnosť strieda minulosť a naopak. Larine rozprávanie prebieha zväčša pri oberaní višní, čo je v knihe (aj) o divadle, automatický signál na Čechova a jeho hru Višňový sad. Divadlo má pre Laru a jej život významnú úlohu. Svoju prvorodenú dcéru pomenovala Emily. Spomenuli by sme aj iné pre Laru významné okolnosti spojené s divadlom, ale nechceme z knihy príliš prezrádzať. Spomeňme tak aspoň prítomnosť milostného vzťahu s hercom, ktorý mal ešte len našliapnuté stať sa významným predstaviteľom americkej kinematografie.
Divadlo na Tomovom jazere sa vracia do 80. rokov, ale prítomnosť knihy je počas pandémie. Rodina je spolu na farme. Síce pracujú, navzájom si pomáhajú, ako rodina, tak aj ako blízki susedia, ale je to práve tou momentálnou, vynútenou blízkosťou, kedy si aj tí najbližší uvedomujú, že o sebe veľa vecí nevedia. Dospelé dcéry pri maminom rozprávaní zisťujú jednu prekvapujúcu skutočnosť za druhou. Frustrácia z ťažkého obdobia je odsunutá na minimálnu úroveň. Že je „svet v plameňoch“ počujeme. Ale taktiež z knihy cítime nezvyčajnú útechu z rozprávania. Z príbehov. Zo spomienok. „Ešteže máme minulosť,“ povzdychne si Lara. V tomto kontraste dvoch období spočíva hlavná dramatická linka knihy, o čom sa mimochodom presvedčíme aj v závere knihy.
Ako už bolo v úvode spomenuté, Divadlo na Tomovom jazere je príjemná kniha. Osviežujúca ako chladivý vetrík počas tropických dní (prirovnanie ovplyvnené momentálnym obdobím). Divadlo na Tomovom jazere je kniha, ktorú je ľahké si obľúbiť. Kniha plná umelcov, literatúry, prírody a vo finále aj nájdeného pokoja. Lara to sama spomenie, že jej príbeh je o šťastí. Možno aj preto na nás kniha pôsobí tak vľúdne a hrejivo. Neznamená to ale, že by Patchettovej román bol naivný alebo pateticky romantický. Svet vonku možno cítiť v malých odleskoch na hladine Tomovho jazera. Idylického miesta, ktoré človeka očarí a zviaže na mieste. Lara dcéram možno nepovie všetko a my sa môžeme len domnievať, čo ostalo vedome, či nevedome zamlčané, ale jej príbeh je aj istým spôsobom poslanie. Poučenie do budúcnosti. Pozerajte sa pozorne a svoje šťastie nájdete. V prípade, ak ho už vo svojom živote dávno nemáte.
Knihu Divadlo na Tomovom jazere vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Tom Lake
Autorka: Ann Patchettová
Počet strán: 272
Vydavateľstvo: Tatran, 2024
Preklad: Daniela Šinková
