Papierový palác funguje na zdanlivo jednoduchom, zato veľmi účinnom dramatickom konflikte. Šťastná rodinka trávi leto na chate pri mori. Je tu otec, mama, tri deti, ich stará mama, no a potom ešte blízky priateľ s manželkou. Všetko by pôsobilo takmer idylicky nebyť skutočnosti, že posledný večer sa spomínaná matka a hrdinka príbehu menom Elle, ocitne uprostred noci opretá o múr domu s rukami blízkeho priateľa menom Jonas pod jej šatami. Treba poznamenať, že celý okamih, a najmä jeho pokračovanie, je v oboch prípadoch viac než dobrovoľný. Toto je začiatok príbehu rozpoltenej lásky, skrytej traumy a dvoch osudov zviazaných spoločnou tragédiou.
Americká autorka Miranda Cowley Heller napísala pôsobivý debutový román plný kontrastov a protikladov. Papierový palác je o rozbitej rodine. Jej vzťahy a tajomstvá by sme azda len ťažko mohli nazývať celkom neškodnými. Naopak, detskú nevinnosť strieda zneužívanie, pevné rodinné základy, náhle rúcania vzťahov. Metaforicky je názov knihy viac než výstižný. V tomto ohľade kniha pripomína film Modrý zamat (Blue Velvet, 1986) Davida Lyncha. Formálne aj obsahovo. Krásny americký sen strieda infarkt pod holým nebom. Pod povrchom nádherne udržiavaného trávnika sa skrýva odporný hmyz a rozklad. Podobne pôsobí aj Papierový palác. Nevinné chvíle striedajú šokujúce odhalenia. Hellerová si tento efekt dobre uvedomuje a textovo k nemu aj pristupuje. Seká do živého, keď nevinné opisy pokojných chvíľ s nevlastným otcom otáča jedným švihom do niečoho mimoriadne traumatizujúceho.
Papierový palác je kniha plná protikladov a kontrastov
Formálne je kniha rozdelená do viacerých liniek. Súčasnosť sa odvíja na základe jedného dňa. Dopredu niekedy postupujeme len po minútach. Na druhej strane je retrospektíva. Pohľad do minulosti. Do obdobia kedy Elle vyrastala v roztrieštenej rodine. Do obdobia kedy sa cudzí ľudia nazývali jej príbuznými. Vzťahovo je kniha poprepletaná ako príliš ambiciózna vianočka. Nestáva sa zriedka, že sa človek v menách tak trochu stráca, čo je samozrejme vyslovený problém retrospektívnych častí knihy. Nie je to síce žiadny Doktor Živago, ale menej pozornému čitateľovi to dokáže trochu zamotať hlavu. Svoju časť viny na tomto pravdepodobne nesie aj príliš krátky formát jednotlivých častí. Autorka knihy možno až príliš často skáče medzi minulosťou a súčasnosťou, pričom človek by sa rád začítal aspoň do jednej z nich poriadne.
Papierový palác je najsilnejší v rozpoltenosti hlavnej protagonistky. Je zábavné definovať si jej túžby a nálady. Svojho muža miluje, (aspoň tak nám to hrdinka neraz priznáva), no s Jonasom napriek tomu zdieľa niečo pevnejšie. Atraktívnejšie a trvácnejšie. Je tu ešte jedna menšia a veľmi podstatná skutočnosť, ktorú tu samozrejme nebudeme prezrádzať. Ale je isté, že všetky okolnosti, ktoré sa v knihe udejú, podporujú to temné podhuhie, ktorým je kniha nasiaknutá. Ako už bolo spomenuté, pri čítaní má človek často hryzavý pocit niečoho hriešneho. Zásluhu na tom má dozaista aj veľmi skvelé privedenie postáv k životu. Papierový palác je silný literárny debut. Citlivý a najmä hĺbavý. Postavy nám ožívajú pred očami a otvárajú nám možnosti interpretácie. Taký je mimochodom aj záver knihy. Pre niekoho otvorený, pre iného celkom jasný.
Papierový palác vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Paper Palace
Autorka: Miranda Cowley Heller
Počet strán: 376
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Marianna Bachledová
