Každý fanúšik Quentina Tarantina pravdepodobne okamžite zbystrí pri pohľade na režisérovu rovnomennú knižnú adaptáciu k jeho vlastnému scenáru a filmu, Vtedy v Hollywoode. Bez zbytočných okolkov môžeme hneď zodpovedať tú najpálčivejšiu otázku, a to, či ide len o obyčajné prerozprávanie filmu z roku 2019 alebo nie. Odpoveď je jednoznačne, nie. Tarantino sa pri svojej poslednej filmovej tvorbe, najmä potom tej veľmi zbežne vychádzajúcej z reálnych historických základov, zapísal ako ničiteľ očakávaní. Kniha, Vtedy v Hollywoode, ide v tomto ohľade, podobnou cestou.
Príbeh knihy má podobne ako film, dvoch hlavných hrdinov. Rick Dalton je televízny herec, ktorý má, ako sa zdá, najlepšie roky za sebou. Napriek tomu, sám Rick by bol oveľa radšej, ak by ho to najlepšie v kariére, zatiaľ ešte len čakalo. Jeho relatívna sláva pomaly upadá, s čím sa Rick nevie úplne zmieriť. Je precitlivený, sebaľútostivý a má problém s alkoholom. Druhý hrdina je Cliff Booth, Rickov kaskadér. Na rozdiel od filmového Cliffa, ktorého komplexnejší profil zatienila božská charizma Brada Pitta, knižný Cliff je oveľa viac otvorený kritike. Tá súvisí najmä so smrťou jeho ženy. Celá udalosť okolo aféry, že Cliff zabil vlastnú manželku, no nikto mu to nikdy nedokázal, bola vo filme vykreslená so zdravou dávkou neistoty. Kniha túto neistotu pochováva s prehľadom pod zem.
Kniha Vtedy v Hollywoode sa nenecháva zväzovať svojou filmovou predlohou.
Nielenže je celá scéna s údajnou vraždou Cliffovej ženy do detailu opísaná, a opísaná s typicky tarantinovským čiernym humorom, ale čitateľ sa o Cliffovi a jeho vražedných úmysloch dozvie ešte oveľa viac. Sú to práve tieto scény, ktorými Tarantino ako spisovateľ, rozvíja svoje postavy. Kniha bezducho nenasleduje filmovú linajku, ale dopĺňa, alebo úplne vytvára nové okolnosti, ktoré sme vo filme nevideli. Tarantinov text nemusí zákonite obsahovať všetky prerozprávané scény z filmu, ktoré by sme považovali za nosné. Niektoré scény sú prekvapujúco, buď spomenuté okrajovo, ako obyčajný dodatok určitej pasáže, alebo sú poňaté z pohľadu inej postavy, alebo v knihe nefigurujú vôbec.
Tarantino sa nenecháva zväzovať svojím vlastným filmom. Naopak, populárny režisér v sebe nezaprie vášnivého cinefila. V tomto ohľade je kniha Vtedy v Hollywoode naviac aj skvelým sprievodcom do sveta filmu. Samozrejme, toto tvrdenie netreba brať úplne doslovne, pretože to by Tarantinova kniha nemohla byť kniha, ale knižnica. V určitých smeroch však ide o výdatné priblíženie vybraných režisérov, hercov alebo filmov, či už z americkej alebo európskej kinematografie. Všetky pikošky ohľadom hercov sú reálne. Rovnako aj mená tvorcov a ich filmov. Respektíve až na tie, ktoré preslávili Ricka Daltona. Ako je napríklad Lovec odmien (Tarantino údajne plánuje seriál s rovnakým názvom) alebo Štrnásť pästí McCluskeyho. To ale neznamená, že by Tarantino svojim postavám nevdýchol všeobecný záujem o kinematografiu (najmä v postave Cliffa) a cez tento záujem nám nepriblížil zákutia filmovej tvorby.
O kinematografii, nielen hollywoodskej.
Vtedy v Hollywoode sa občas číta ako (zbežná) filmová príručka na Kurosawu alebo (zbežný) životopis Aldo Raya. Je to poučné, zábavné a každý fanúšik filmu nič nestratí, ak si pomimo čítania Bordwella a Thompsonovej, prečíta aj pár kapitol z knihy Vtedy v Hollywoode. Písanie o filmoch Tarantina zrejme bavilo, keďže pripravuje vlastnú knihu o filmovej teórii. Plánované vydanie je niekedy v októbri tohto roka.
Čo sa Tarantina ako spisovateľa týka, jeho text možno zobrať ako mix jeho scenárov a jeho rozhovorov. Kniha veľmi definovateľne obsahuje ten špecifický hlas tvorcu filmov, ako sú Pulp Fiction (1994) alebo Nespútaný Django (Django Unchained, 2012). Ojedinele sa tento hlas v slovenskom preklade stráca niekde na pol ceste. Tie archetypálne typy replík však dokážeme stále celkom slušne rozoznať. Jediný problém môže byť v tom tarantinovsky typickom vulgárnom, „sexi a cool“ prednese, ktorý je občas viac než ťažké vierohodne preniesť do slovenského ekvivalentu. Ale toto, domnievam sa, je pravdepodobne lingvistický problém, súvisiaci so slovenčinou ako takou, než že by prekladateľ, v tomto prípade, prekladateľka Saskia Hudecová, nedokázala aspoň z časti vystihnúť Tarantinov vulgárny štýl.
Úskalia slovenských vulgarizmov.
Predsa len nie je úplne ľahké preložiť do slovenčiny anglické súvetie, ktoré má v určitých chvíľach takmer pred každým slovom prídavné meno fucking, a to v celej plejáde rôznych zmyslov, aby to vyznelo štylisticky a esteticky správne. Dá sa to urobiť vo vlastnom slovenskom režime, podľa vlastných jazykových pravidiel, respektíve, jazykovej vulgárnej estetike. (Teraz si seriózne vymýšľam termíny). Myslím, že za týchto okolností, dokáže vyznieť preložený text zaslúžene efektne. Možno by som sa občas nebál trochu viac pritlačiť na pílu a to zvukomalebné slovíčko, „jebať“ so všetkými jeho „derivátmi a tvarmi“, do textu bez okolkov a opakovane zadeľoval. Predsa len, „fucking“ nie je „pretiahnuť.“ A „cunt“ nie je „šuška“.
Kniha, Vtedy v Hollywoode je slušný prídavok do Tarantinovej tvorby, ktorý si zachováva jeho neodmysliteľný štýl aj formu. Ten, kto má rád film a filmovú teóriu, si taktiež príde na svoje. Tarantino rozpráva o filme pútavo, bez rozdielu, či ide o audiovizuálny rozhovor, časopis, alebo ako v tomto prípade, beletriu. Kniha, okrem iného, a že toho iného je tu viac než dosť, sebareflexívne nadväzuje aj na béčkové televízne, ale aj literárne westerny. Pri natáčaní nového westernového seriálu ide o rovnovážne namiešaný mix (lacnej) literatúry a filmovej teórie. A funguje to pomerne dobre. Tarantino sa občas hrá na svojich detských hrdinov, spisovateľov lacných westernových brakov (angl. pulp fiction), a vzdáva poctu ich dielu, uprostred vlastného príbehu o Hollywoode.
Knihu Vtedy v Hollywoode vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Once Upon a Time in Hollywood
Autor: Quentin Tarantino
Počet strán: 296
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Saskia Hudecová
