★ ★ ★ ★ ★
The Arrival nerozpráva žiadny dramatický príbeh. Od začiatku až do konca ide o umelecké vystihnutie toho, čo to znamená opustiť svoj domov a odísť do nového sveta. V celom komikse nepadne jediné slovo. Všetko, čo vidíme, sú obrazy. Aj týmto šikovným spôsobom je docielená jazyková nevedomosť človeka v novom prostredí. Nápisy na budovách alebo slová v preukazoch sú len čudné symboly, ktoré nedávajú žiadny zmysel. Podobne ako hlavný protagonista, ani čitateľ nerozumie, a tým sa celý zážitok len šikovne prehlbuje.
Príbeh začína mužom, ako si balí malý obrázok svojej ženy a dcéry, a následne ho ukladá do malého kufríka. Odchádza. Žena aj dcéra sa s ním emotívne lúčia. Pocity sú v detailoch. A tie sú krásne zachytené v malých čiernobielych obrázkoch tejto krehkej knihy. Pri odprevádzaní muža na vlakovú stanicu vidíme, že nad mestom visia zlomyseľné chápadlá. Aj týmto expresívnym spôsobom nám autor dáva najavo, že táto cesta je vynútená okolnosťami. Ulice sú prázdne a nebezpečné. Dcéra ich vidí a jej skleslý výraz mieša sklamanie so smútkom. Žena plače a svojho manžela pevne stíska v náručí. Ruky sa napokon pustia a vlak unáša muža do diaľky.
Autor Shaun Tan vytvoril komiks, ktorý dokonalo vystihuje cestu do neznáma. Jeho kresba je realistická, no prostredie pripomína čiernobiele nemé filmy nemeckého expresionizmu. Muž sa dostáva do nového sveta, ktorý ani zďaleka nepripomína jeho starý domov. Všetko je iné a neznáme. Čiernobiele alebo skôr sépiové zafarbenie obrazov a využívanie futuristických a fantastických objektov pripomína filmový svet českého režiséra Karla Zemana. Lietajúce balóny, veľké parníky, geometrické budovy všetkých tvarov a miešanie známych kultúrnych prvkov do postmoderných kulís, to všetko sa zlieva do jedného čarovného prostredia.
Tan výborne vystihuje melancholickú náladu osamoteného cudzinca, ktorý sa musí dorozumievať vďaka obrázkom, aby našiel, či už prístrešok alebo jedlo. Pomaly nachádza ďalších, ako je on sám. Dozvedá sa o ich podobne tragických osudoch, no najmä o novej nádeji, ktorú ich prisťahovalectvo prináša. Atmosféra z knihy srší plným prúdom a automaticky sa dostane čitateľovi pod kožu. Ide o jednu z tých kníh, ku ktorým sa časom vraciate.
Možno aj kvôli absencii textu sa dá kniha s pochopením prelistovať možno aj za desať minút. Bola by to však veľká škoda, pretože v každom obrázku sa ukrývajú veľmi pravdivé pocity prisťahovaleckej témy. To, čo si kniha originálne berie na zreteľ, robí skrátka dokonalo. Vydanie sa hrá na fotoalbum a pri otvorení tohto albumu sa naozaj zdá, akoby sme zavítali do skúseností reálneho človeka, ktorého pocity sú nám perfektne vykreslené. Takto sa cítia cudzinci. Osamotení, no plní nádeje.
