Rady skúseného diabla je ostrá satira spoločnosti, ktorá prvýkrát vyšla ešte v roku 1942, no jej obsah môžeme veľmi ľahko aplikovať aj pre dnešnú, pošramotenú dobu. Spisovateľ C. S. Lewis je známy najmä ako spisovateľ fantasy série kníh o Narnii. Aj v nej využíva kresťanskú filozofiu a rozprávačské prvky založené na Biblii. Nie je potom veľkým prekvapením, že Rady skúseného diabla sa ako kniha taktiež výrazne opiera o kresťanstvo a jeho morálne posolstvá. Vzhľadom na dnešnú dobu plnú vášnivých emócií, zmätenosti, hnevu, rozpoltenosti, dokonca až nenávisti, je Lewisova kniha netradične aktuálna. Prekvapujúco a nadmieru pozitívne, dokáže čitateľovi ponúknuť akúsi útechu a istý druh východiska. A ak už nič iné, kniha jasne dokazuje, že spoločnosť a jej neduhy, sa zas až tak veľmi nemenia.
C. S. Lewis venuje svoju knihu Rady skúseného diabla J.R.R. Tolkienovi. Už z úvodných citátov od Martina Luthera alebo Thomasa Morea je čitateľná istá frustrácia nad tým, čo azda viedlo k napísaniu danej knihy.
Citáty sú síce o diablovi, no prenesene skôr symbolizujú márnivosť nad ľudskou pochabosťou. A keďže kresťanstvo a jeho učenie často nestačí, ostáva už len výsmech, satira a neúcta. A presne v tejto forme sa Lewis rozhodol svoju knihu napísať. Ide o zbierku lektorských listov, ktoré posiela Krutodlak, zástupca tajomníka oddelenia pokušiteľov, pokušiteľovi v zácviku menom Svrabomil. Ten má na starosti zviesť k hriechu, alebo lepšie povedané, nielen zviesť k hriechu, ale skôr zanechať vo večnom tápaní a pripútať k svetskému materiálnu jedného z nás. Príbeh je však vedľajší, dokonca úplne okrajový. Hlavným predmetom knihy je obrátená filozofia. Krutodlak vo svojich listoch spomína veľa nástrah a úskokov, ktorým by sa mal Svrabomil vystríhať, alebo ich dokonca u človeka (alebo skôr pacienta, ako ho Krutodlak nazýva) popierať.
„Rád by som sa pozastavil pri Tvojej otázke, či by si mal viesť svojho pacienta k tomu, aby veľa čítal, a čím častejšie sa stretával so svojím materialistickým priateľom. Zdá sa mi, že si trochu naivný! Hádam si len nemyslíš, že ho rozumovými dôvodmi vytrhneš z pazúrov Nepriateľa? To by sa ti možno podarilo pred pár storočiami, vtedy ešte vedeli ľudia rozpoznať rozdiel medzi tým, čo bolo dokázané, a tým, čo dokázané nebolo. A veciam, ktoré boli dokázané, skutočne verili. Vtedy ešte spájali myslenie s činnosťou, a boli ochotní zmeniť svoj životný štýl, keď k tomu dospeli rozumovou úvahou. To sa nám však vďaka bulvárnej tlači a podobným zbraniam podarilo vo veľkej miere zmeniť.“
Je až šokujúce ako je úryvok vyššie aktuálny a ako ľahko ho možno aplikovať aj pre dnešnú dobu.
Diablovými zbraňami by sme dnes nadnesene mohli nazvať oveľa viac, než len bulvárnu tlač a myslím, že C. S. Lewis by sa niektorým formám vývoju v spoločnosti veľmi nepotešil. Ibaže by priznal, že diabol má mnohé zbrane a jeho praktiky sú neobmedzené. Inak povedané, v súčasnosti mnohí veriaci prepadli dezinformáciám sociálnych médií a C. S. Lewis to pokladá za diablovo pokúšanie. A istým spôsobom má pravdu a jeho satira je v tomto ozaj účinná. Jeho kritika prázdnych fráz a odmietanie zdravého úsudku je taktiež ako stvorená pre dnešný trend dezinformácií a jednoduchých scestných vyhlásení. Nemýľme si však jeho „zdravý úsudok“ so „zdravým rozumom“ ako ho vnímame dnes. Naopak, ako píše Krutodlak:
„…musíš sa spoliehať na frázy, nie na zdravý úsudok. Nejaká otrepaná fráza pravdepodobne úplne postačí. Predpokladám, že ten tvor už niekoľko takých fáz prežil (všetci už nejakými prešli) a že sa zakaždým cíti o niečo múdrejší, a na predošlé fázy sa už pozerá s pohŕdaním. To nie preto, že by ich kritizoval, ale jednoducho preto, že sú už minulosťou. Dúfam, že ho dosýta kŕmiš nejasnými myšlienkami o pokroku, vývoji a historickom hľadisku a dávaš mu čítať kopec moderných bibliografií.“
Akonáhle si človek prečíta podobný úryvok, uvedomí si, že zozačiatku pokyvuje hlavou, súhlasí a vyžíva sa vo vlastnom názore, ktorý mu odobruje aj sám slávny autor, len aby čitateľ zrazu došiel až na koniec vety, koniec jednej myšlienky, a zistil, že tu niečo úplne nesedí.
Niečo je inak. Niektoré slová ako pokrok a vývoj sú využívané v negatívnom slova zmysle. Až neskôr príde na um, že Lewis naozaj používa slovo „svetský“ ako negatívum a jeho mantrou ostáva večný spiritualizmus. Je mu azda pokrok cudzí alebo sa nechápeme? V istom ohľade môžeme brať sociálne siete, rýchly zdroj informácii bez potrebného kontextu, materialistickú obsesiu so značkami, chytrými hodinkami a autami ako jasné negatívum ľudskej osobnosti. Ale v istom ohľade tu niečo aj tak stále drhne.
Najhoršie to začne vyznievať, keď sa Lewis snaží kritizovať ľudskú snahu zmeniť „Zem na Nebo, prostredníctvom politiky, eugeniky, vedy, psychológie, alebo čo ja viem čoho. „Skutočné svetáctvo v nich nevypestuješ cez noc, to chce čas.“ Toto píše Krutodlak ako niečo žiadúce, a je to úprimne mierne znepokojujúce, keďže osobne nechápem, čo je na tom zlé. Neskôr je to dokonca ešte o niečo horšie, keď sa na smrť nazerá ako na niečo dobré a žiaduce, pretože to znamená cestu k večnému životu. Je to kresťanské, no zároveň to jasne naznačuje, prečo mal nemecký filozof Nietzsche s kresťanstvom a jeho kultom smrti zásadný problém.
Kniha Rady skúseného diabla tak zároveň nadchýna ako aj mierne poburuje. Osobne by som však tvrdil, že pozitíva jasne prevyšujú negatíva a Lewisove myšlienky sú príjemným zhrnutím a vysvetlením aj modernej doby a moderného človeka. Okrem vyššie spomínaných problematík sa autor v knihe venuje mnohým kresťanským témam, ako je nenávisť, pýcha alebo povrchnosť. Jeho kritika spoločnosti je stále veľmi živá a jeho kniha stále veľmi aktuálna.
- Originálny názov: The Screwtape Letters
- Počet strán: 148
- Vydavateľstvo: Porta libri, 2013
- Preklad: Lucia Tužinská
