Štvrtá séria seriálu Rick a Morty sa začala viac než odvážne. Podobne ako to robí osemdesiat percent pokračovaní akéhokoľvek filmu alebo seriálu, aj Rick a Morty sa v štvrtej sérii utrhli z reťaze. Tvorcovia Dan Harmon a Justin Roiland sa zamerali na šialenú rozpoltenosť a disharmóniu rozprávania, ktoré bolo jednou z hlavných definícií populárneho seriálu. Teraz však urobili niečo neobvyklé. Prvých šesť epizód využili čisto len roztrieštený scenár. Epizódy boli chaotické, nesúvislé, celkom nekontrolovateľne a na plné obrátky skákali medzi jednotlivými príbehmi, až to začalo byť úprimne únavné.
Hovoril som si, že asi prišla tá chvíľa, kedy kvality Ricka a Mortyho, začínajú pomaly končiť. Prvých šesť epizód bolo jednoducho takmer nepozerateľných. Je to možno silné slovo, ale bohužiaľ, príbehová roztrieštenosť a absencia akéhokoľvek cieľa skrátka nefungovala. A potom prišla siedma epizóda. A zrazu je všetko inak. Zmena bije do očí. A divák začína chápať, že sa ocitol priamo v kreatívnom svete samotných tvorcov.
Rick a Morty urobili niečo, čo pravdepodobne neurobil žiadny seriál pred nimi. Po šiestich epizódach prišla pol ročná pauza. Séria bola týmto časom rozdelená na dve časti. Bola doslova roztrieštená, rozpoltená, a úplne iná. A to ako kvalitatívne, tak a aj čo sa rozprávačských vlastností týka. Štvrtá séria bola výtvorom dvoch rozdielnych myslí. Bol to experiment, kadiaľ sa má seriál po úspešnej ceste, vydať ďalej. Typické rozprávanie prišlo možno tvorcom nudné, a tak sa vybrali smerom, ktorý bol podľa môjho názoru viac než zlý. Pretože aj napriek tomu, že by sa mohli ich rozprávačské vlastnosti opakovať, Rick a Morty boli z tohto hľadiska silným hráčom. Tak prečo to meniť? Avšak potom prišli zvyšné štyri epizódy. A čo sa nestane? Rick sa začne Mortymu priamo v príbehu vysmievať z jeho predstáv skutočného dobrodružstva. Inak povedané, Rick sa začne vysmievať predošlým šiestim epizódam, a sám ich tak doslova neguje.
Nie je to prvýkrát čo by Rick a Morty priamo seba-reflexívne komentovali kreatívne procesy písania scenára alebo využívania kreatívnych nápadov. Robili tak aj v predošlých sériách. V štvrtej sérii však prechádzajú z teórie do praxe.
Podobných príkladov má štvrtá séria viac než dosť. Jednou z najdôležitejších je isto práve šiesta, hraničná epizóda. Tu sa dostávame do vlaku, ktorý zosobňuje roztrieštenosť narácie. Je to vlak, ktorý nemá jeden cieľ. Ten vlak dokonca ani nie je v skutočnosti vlakom ako takým. Celé je to bláznivý výmysel, ktorý je v menšom meradle zábavným spestrením celého seriálu. Avšak teraz si niekto povedal, že by nebolo špatné, urobiť s touto nelogickosťou ešte niečo viac. Akoby tvorcovia naviazali na veľmi populárne epizódy z predošlých sérii, kedy Rick a Morty sledujú mimozemskú televíziu a každý jeden program má svoj vlastný mini príbeh, svoj vlastný vtip. Dohromady nedávajú zmysle. Ale to nie je podstatné. Ide skrátka akoby o jednu epizódu na štýl Robotického kuraťa.
Našťastie od siedmej epizódy, kedy sa Rick Mortymu vysmeje jeho bláznivým nápadom s drakmi a podobnými nezmyslami, sledujeme konflikt reálnych ľudí. A to priamo o ich vlastnom seriáli, a už pretavený do toho samého seriálu. Rozbíja sa piata stena, ktorá je na rozdiel od tej štvrtej, súvisiacej s akceptovaním divákov, naopak o priznaní kreatívneho procesu priamo vo výslednom diele.
Divák sa stáva súčasťou jedného veľkého experimentovania. A možno niekomu viac sadla prvá časť série. Možno niekomu, ako aj mne, sadla viac práve tá druhá. Osobne však dúfam, že Rick a Morty zanechajú štýl prvých epizód ľadom a zamerajú sa skôr na pútavé a sústredené rozprávanie, ktoré nesie oveľa viac emócií, humoru aj zábavy. Navyše majú tieto epizódy vždy akúsi pointu, čo chápem, môže byť časom pre tvorcov stereotypným procesom, avšak ako sme sa presvedčili, tá druhá je možno viac pestrá, ale vo výsledku nie je ani zďaleka tak zaujímavá. A Rick to dobre vie.
