Daytripper je komiksová séria, ktorá bežala v ešte v roku 2010, a to mesačne v desiatich dieloch od februára do novembra. Napísali ju bratia, dvojčatá z Brazílie, Fábio Moon a Gabriel Bá. My si ich príbeh o nádejnom spisovateľovi teraz môžeme vďaka vydavateľstvu Vertigo vychutnať v jednej knihe. Priznám sa, že som ku komiksu pristupoval s čistým štítom. Vôbec som netušil, že jej hlavným predmetom je práve smrť. Existuje viacero filmov, seriálov alebo kníh, ktoré sa smrťou zaoberajú, na um mi prichádza najmä výborná psychologicko-filozofická kniha Ernesta Beckera The Denial of Death (1973) alebo film Chronic (2015) s Timom Rothom v hlavnej úlohe. Z populárnej kultúry sa potom so smrťou veľmi vydarene vysporiadal, dnes už azda jeden z najznámejších režisérov hororov, Mike Flanagan, a to v jeho seriálovom hite, The Haunting of Hill House. Daytripper je potom veľmi významný zástupca práve za médium komiksu.
Kniha začína veľmi pútavým úvodom od spisovateľa Craiga Thompsona. Jeho uvítanie nás privedie na prah dverí komiksovému formátu, ktorý nás automaticky nabudí na niečo oveľa serióznejšie, než by sme od tohto média možno očakávali. Na rozdiel od úteku do sveta superhrdinov a fantastických bytostí sa naopak dostávame do ľudského príbehu o pominuteľnosti, o smrteľnosti, o strate a o konci. Hlavným protagonistom je Brás de Oliva Domingos. Syn slávneho spisovateľa by rád pokračoval v otcových stopách, no zatiaľ sa živý ako redaktor nekrológov. Tým pádom, Brásovo povolanie je so smrťou priamo spojené. Prichádza s ňou do kontaktu oveľa častejšie ako bežní ľudia, čo nepriamo ovplyvňuje aj spôsob rozprávania jeho príbehu.
Daytripper je typický príklad magického realizmu v komiksovom formáte.
Každá kapitola je nechronologickým pohľadom do určitého veku nášho hlavného hrdinu. Raz má 32 rokov, inokedy 21, potom 28 a neskôr dokonca 11. Jeho osud sledujeme vždy v nejakom významnom bode jeho života, čo priamo ovplyvňuje nasledujúce kapitoly. Každá kapitola pritom obsahuje jeden spoločný bod, ktorý tu však prezrádzať nebudem. A to aj napriek tomu, že vzhľadom na jasnú tematiku by sa dalo ľahko vydedukovať, čo je týmto záhadným spojovateľom. Ide o mozaiku plnú medziľudských vzťahov a veľmi ľudských emócií. Najmä záver knihy obsahuje presne ten pravý dotyk smrti, typický pre všetky kvalitné diela zaoberajúce sa práve touto tematikou.
Pochopiteľne, že Daytripper je melancholický komiks, no nemyslím si, že je priamo depresívny. Naopak, obsahuje práve tú špecifickú melanchóliu, akú môžeme nájsť napríklad aj v komikse Richarda McGuirea s názvom Here. Obom bratom sa podarilo zachytiť s poetickým dotykom veľmi živú báseň o živote a jeho neoddeliteľnej súčasti, akou je často ľuďmi prehliadaná smrť. Autorom sa podarilo zachytiť náladu životných etáp, od detského šantenia, prvú lásku, cez priateľstvo a rodinu, frustrujúcu prácu, až po stratu blízkeho. Daytripper tak obsahuje celú plejádu farieb zo života, pričom hlavným zámerom je práve snaha nabudiť skutočný pocit niečoho reálneho, prežitého a čitateľovi dobre známeho, než len vyrozprávať obyčajný príbeh.
