Nová kniha populárneho autora psychotrilerov Sebastiana Fitzeka s názvom Izolovaní, nie je pre slabé žalúdky. Nemecký spisovateľ si tentoraz berie na pomoc súdneho znalca Michaela Tsokosa. A jeho prítomnosť je v knihe viac než očividná. Ironicky sa totiž v knihe budeme nachádzať najmä na patológii. Hrôzostrašnosť miesta Fitzek ešte viac umocňuje detailnými opismi anatómie človeka, neustálou prítomnosťou nebezpečenstva a zvráteným násilím páchaným na obetiach.
Okrem toho sa však človek môže tešiť na ďalšiu cestu do útrob Fitzekovej hry. Pretože podobne ako sa jeho postavy dostávajú do špirálovitého kruhu plného záhadných indícii, je to opäť aj sám čitateľ, ktorý sa stáva obeťou Fitzekovho rozprávania. Na rozdiel od knižných postáv, to však robí vedome a rád.
Príbeh nás tento raz privádza do centra zdanlivo nezávislých momentov. Ilustrátorka komiksov Linda sa ocitá sama na ostrove Helgoland, kde sa snaží ukrývať pred jej chorobne žiarlivým bývalým priateľom s jemne psychopatickými tendenciami. Ironicky ju nachádzame práve v momente, keď má problém vierohodne nakresliť násilne znetvorené telo človeka. To Linda ešte netuší, že o chvíľu sa stane účastníkom nezameniteľného kurzu, ktorý jej v tejto oblasti isto veľmi pomôže.
Zatiaľ, čo sa Linda trápi s prácou a dotieravým ex-priateľom, v Berlíne sa súdny patológ Paul Herzfeld dozvie hrôzostrašnú správu, že jeho dcéra Hannah sa stala obeťou únosu. Aby ju Herzfeld našiel, potrebuje sledovať stopy, ktoré mu únosca posiela zvráteným spôsobom ukryté v telách mŕtvol. Tých je viac než by si Herzfeld prial, pretože čas sa kráti a jednou z obetí je aj záhadný muž, ktorého objaví Linda na pláži. Herzfeld si tak rýchlo uvedomuje, že sám svoju dcéru nezachráni. Navyše, ak cesta na ostrov Helgoland je kvôli zlému počasiu takmer neprístupná.
Dovolím si tvrdiť, že Izolovaní zachádza svojím obsahom až do teritória hororu.
Niektoré scény sú doslova vedome opisované s nebývalým dôrazom na hrôzostrašné detaily. Na jednu stranu sú to scény z pitevne. Tie však môžu niektorí ľudia brať celkom prirodzene, aj napriek tomu, že Fitzek sa za pomoci Tsokosa doslova vyžíva v poškodzovaní ľudského tela. Druhá strana je však oveľa desivejšia a nemožno ju brať prirodzene ani len trochu. Mám na mysli zvrátené popisy násilných praktík znásilňovania a psychopatické opisy chorej mysle. Najmä v tomto ohľade potom Fitzek naozaj spôsobuje zhnusenie a zároveň reálny strach.
Hlavný dôvod, prečo sa Fitzek uberá týmto smerom, je základná kritika jeho knihy. Ako vyštudovaný právnik sa autor cez svoje dielo snaží poukazovať na veľké nedostatky nemeckej justície a jej vynášania trestov. Od prvej strany Fitzek poukazuje na dva skutočné prípady. Jeden sa týka dlhotrvajúceho zneužívania a znásilňovania mladého dievčaťa a druhý daňových podvodov. Šokujúco, násilník sa na rozdiel od podvodníka zaslúženému trestu vyhne. A práve Izolovaní nám vysvetľujú, že za slovom „znásilnenie“ sa v skutočnosti môže ukrývať desivá tortúra.
Veľkým pozitívom je opäť absolútne nulová predvídateľnosť, ktorá je dosiahnutá práve spomínanou hrou na mačku a myš.
Podobne ako minulé Fitzekove diela, aj Izolovaní sa s čitateľom zahráva. Je to hra s očakávaním založená na nevierohodnom rozprávačovi, ktorý si užíva každú sekundu nášho napätia.
Fitzek si je veľmi dobre vedomí toho ako narábať s hrôzou a jeho krátke kapitoly väčšinou ukončené prekvapivými otázkami tomu len pomáhajú. Týmto spôsobom doslova núti čitateľa pokračovať v knihe ďalej a nedáva mu ani na chvíľu vydýchnuť. Môže sa to zdať ako stratégia, no vzhľadom na to, že kniha pokrýva relatívne krátky časový úsek, autorovi to vychádza veľmi dobre. Aj napriek tomu, že nič nemusí byť tak, ako sa môže celú dobu zdať.
- Originálny názov: Abgeschnitten
- Počet strán: 288
- Vydavateľstvo: Tatran, 2019
- Preklad: Andrej Zahorák
