V období polarizovanej spoločnosti, kedy si každá strana drží svoju pravdu, je čoraz náročnejšie nájsť spoločnú reč. Kniha Superkomunikátori ponúka zaujímavé východisko. A čo je ešte zaujímavejšie, jej autor Charles Duhigg sa nestavia iba na jednu alebo na druhú stranu, ale naopak nastavuje zrkadlo na oba póly. Jeho kniha okrem toho skúma ako viesť obohacujúci dialóg, ako sa baviť s ľuďmi s opačným názorom, ako sa komunikácia mení na sociálnych sieťach alebo akú úlohu hrajú v komunikácií emócie a identita. Navyše nám autor v knihe ponúka podnetné príklady z reálneho života, na ktorých veľmi efektívne demonštruje svoje myšlienky.
Základným predpokladom úspešnej komunikácie je naladiť sa na spoločnú vlnu, tvrdí Duhigg. Náš mozog priam túži nadväzovať spojenia. To znamená, že každý chceme byť vypočutý a zároveň pochopený, čo ale nie je úplne ľahké dosiahnuť. Plus nie je neobvyklé, že z rozhovoru odchádzame sklamaní, ba dokonca až pohádaní. Kniha Superkomunikátori sa preto snaží vysvetliť, prečo sa komunikácia nedarí a čo s tým môžeme urobiť, aby sme sa dokázali zhovárať lepšie. Duhigg píše: „…každý typ rozhovoru funguje podľa vlastnej logiky a vyžaduje si osobitný súbor zručností, takže ak chceme dobre komunikovať, musíme vedieť zistiť, o aký typ konverzácie ide, a pochopiť, ako funguje.“
Autor knihy rozdeľuje komunikáciu na tri druhy. Každému z týchto druhov sa venuje detailnejšie a ponúka bližšie príklady a teórie, ako v danej komunikácii postupovať. Je dobré spomenúť, že kniha necieli na rétoriku človeka. Nedáva si za cieľ pomáhať človeku lepšie sa vyjadrovať. Jej hlavnou úlohou je skôr obšírnejšie poukazovať, ako byť pri rozhovore aktívnejším účastníkom. Autor týchto ľudí označuje sprostredkovaným oslovením ako účastníci s vysokou centralitou. To sú ľudia, ktorí sa pri komunikácii dokážu oveľa jednoduchšie naviazať na toho druhého. Kľúčových vlastností účastníkov s vysokou centralitou je viacero. Spomeňme napríklad schopnosť počúvať, schopnosť klásť otázky, schopnosť synchronizovať myšlienky, títo ľudia skrátka dokážu uľahčovať a korigovať rozhovor tým správnym smerom pre oboch.
Kniha sa neskôr zameriava na rozhovory medzi ľuďmi s opačnými názormi. Ako príklad je spomenutá otázka držania zbraní v americkej spoločnosti. Tu už sa dostávame do známeho prostredia, kde si každá strana obhajuje svoje pohľady na danú problematiku. Východiskom sa stáva veľmi zaujímavý prípad, kedy sa skupina oponentov musela na základe dopredu stanovených pravidiel diskusie, rozprávať na danú tému. Inak povedané, koordinátori diskusie sa snažili o to, aby sa obe skupiny navzájom lepšie pochopili. Prezraďme, že výsledkom neboli hádky, urážky a osočovania, ale naopak tu vznikla pozitívna synchronizácia medzi jednotlivými účastníkmi. Za spomenutie rozhodne stojí aj porovnanie, keď sa rovnaká diskusia neskôr preniesla do virtuálneho sveta. Tam už panovali za absencie spomínaných pravidiel oveľa väčšie problémy.
Ako diskutovať na internete? Duhigg dáva užitočné informácie. V jednej kapitole sa čisto venuje iba komunikácii na sociálnych sieťach a je dosť pravdepodobné, že ak by túto kapitolu prečítal a nasledoval každý jeden komentátor alebo komentátorka, sociálne siete by boli nadobro vyliečené a spoločnosť azda aj polarizačne uzdravená. Je to idealizmus? Asi áno. Ale je to aj cesta ako byť k sebe lepší? Určite. Či už sa bavíme o jednej alebo druhej strane. „Rozhovory o tom, kto sme – a kým by sme chceli byť -,sú nevyhnutné, ak chceme, aby sa spoločnosť zmenila,“ píše Duhigg.
Superkomunikátori nie je motivačná literatúra. Nie je to ani kniha, ktorá by sa snažila ponúkať nejaké rýchle porekadlá a frázy, ako byť lepší komunikátor. Naopak, ide o mix psychológie, filozofie a sociológie. Je to odborné čítanie, ktoré nám najskôr odhalí problém a neskôr naň reaguje. Je dosť možné, že po prečítaní knihy budete na každý rozhovor nazerať viac vedome, kontrolovane a pripravene. Plus si budete všímať komunikačné maniere, chyby a zlozvyky, pred ktorými by sme sa mali mať na pozore.
Na záver, keďže nám to nedá, pretože je to super zaujímavé, spomeňme otázku identity, a toho ako nás identita pri rozhovore definuje a škatuľkuje. Tu sa Duhigg zameriava napríklad na antivaxerov, ktorí dokážu byť mnohými ľuďmi automaticky odsudzovaní, často až zosmiešňovaní. Asi v mnohých ohľadoch chápeme prečo. Ale Duhigg sa nenechá odradiť a ponúka naozaj zaujímavý pohľad pod povrch určitej skupiny ľudí. Aj v tomto ohľade ostáva kniha skvelým pomocníkom, ako ovládať svoje emócie, ako pozerať na ľudí a najmä ako s nimi plnohodnotne komunikovať.
Knihu Superkomunikátori vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Supercommunicators
Autor: Charles Duhigg
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Tatran, 2025
Preklad: Pavol Šveda
