Znovu v Kaviarni na konci sveta je názov tretej knihy „Kaviarenskej trilógie“ spisovateľa Johna Streleckeho. Táto motivačná kniha sa nám dostáva do rúk podobne, ako sa hlavný hrdina John opäť ocitá v útulnom interiéry známeho podniku. Je to skrátka dôvod a poslanie každej motivačnej literatúry opakovane si jej rady a príklady pripomínať. Veď predsa prísť na tú správnu cestu ešte neznamená na tej správnej ceste aj úspešne zotrvať. Popravde táto činnosť je dokonca ešte oveľa, oveľa ťažšia, (čo mi dá určite za pravdu každý nádejný zhadzovač kíl). Jednoducho, pokrok si v akejkoľvek podobe vyžaduje rutinnú pravidelnosť a opakovanie. Podobne ako povedal Sokrates, „Nie je ťažké byť dobrý. Ťažké je ostať dobrý.“ Preto je celkom zaujímavé, že kniha Znovu v Kaviarni na konci sveta prichádza, ako budíček po rozprávkovom „žili šťastne až do smrti“. Ironicky, otázka smrti je primárna téma knihy.
Znovu v Kaviarni na konci sveta je rýchle a pomerne zábavné čítanie s jasným odkazom používať pri spájaní vodovodných trubiek tesniacu pásku.
Toto samozrejme nemyslím úplne doslova. Podobne ako predchádzajúce knihy, aj táto používa podobenstvá a prirovnania, aby čitateľovi lepšie vysvetlila svoje myšlienky. V tomto prípade ide o hlavnú metaforu, ktorú tu však prirodzene nebudem vysvetľovať ani prezrádzať. Kniha je totiž plná symboliky a dvojzmyselných slov, čím Strelecky dodáva svojmu dielu hlbší literárny zmysel. John má po päťdesiatke. To čo ho Kaviareň na konci sveta pred dvadsiatimi rokmi naučila, mu samozrejme zlepšilo život. No čas neúprosne uteká a on začína na krku cítiť závan pominuteľnosti. Keď šoféruje z pohrebu svojho krstného otca na letisko, uvedomuje si svoju smrteľnosť o to viac. Cestu mu skomplikuje silná búrka. Pri nešťastnom defekte stretá 15-ročnú Hannah, ktorá síce nie je oficiálne stratená, no keďže obaja náhodou opäť narazia na tajomný motorest, ich stratenosť je viac než reálna. Je to stratenosť vnútorná. Je to pocit ohrozenia, neistoty a osobného blúdenia.
Povzdychol som si. „Až na môjho otca už všetci odišli, Mike. Navždy. Už ich nikdy neuvidím, nezačujem ich hlasy, nebudem sledovať, ako sa navzájom doberajú. Otec ostal sám a staroba ho dobieha. Ak odíde aj on…“ zmĺkol som. „Ak odíde, ďalší na rade som ja.“
Búrka, tajomný motorest, podozrivo milá obsluha, a nič netušiaca tínedžerka, robí z knihy ideálny príklad hororovej literatúry. A John Strelecky si toto dosť pravdepodobne uvedomuje, pretože jeho Hannah ostáva celý čas pozorne v strehu. Napokon však Streleckeho kniha ponúka iný druh strachu, než na aký sme zvyknutí z knižných hororov. Alebo lepšie povedané, Streleckeho kniha ponúka odpovede na iný druh strachu.
Ide o oveľa reálnejší druh strachu každého z nás. A to je strach zo smrti.
Podobne ako tomu bolo aj pri predchádzajúcej Streleckeho knihe, Veľká životná päťka, teraz sa otázka smrti a strachu zo smrti, rieši oveľa otvorenejšie. „Ľudia sa neboja smrti. Boja sa predstavy, že ich život sa chýli ku koncu a oni ho nežili naplno.“ Zaznie z úst jednej z postáv knihy. A vzhľadom na to, že John, podobne ako sám autor knihy, sú vášniví cestovatelia, s nekonečnými túžbami po dobrodružstve a poznávaní, vyznievajú tieto slová viac než pochopiteľne. Avšak vo finále sa kniha Znovu v Kaviarni na konci sveta môže skôr pýšiť zaujímavými otázkami, než rovnako uspokojivými odpoveďami. Napriek skutočnosti, že dobre sa pýtať môže byť rovnako dôležité, ba možno ešte dôležitejšie, ako dobre odpovedať, najmä v prípade životných otázok, kniha sa z tejto problematiky vyzuje až príliš jednoducho. Johnova úzkostlivosť zo smrti sa síce na oko vyrieši, no nebudem sa vôbec čudovať, ak mu onedlho príde Kaviareň na konci sveta opäť raz do cesty.
Knihu Znovu v Kaviarni na konci sveta vydáva vydavateľstvo Tatran.
- Originálny názov: The Why Cafe 3
- Autor: John Strelecky
- Počet strán: 112
- Vydavateľstvo: Tatran, 2021
- Preklad: Natália Rondziková
