Zaklínač recenzia: Adaptácia pre fanúšikov má veľké medzery

Zaklínač recenzia: Adaptácia pre fanúšikov má veľké medzery

20. decembra 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

Dobrá správa je, že nový Zaklínač od Netflixu má tendenciu byť diel od dielu lepší. Zlá správa je tá, že aj napriek tomu stojí takmer každý diel na vratkých nohách. Tie často podkopávajú nedôveryhodný scenár, nudné naťahovanie zdĺhavých konverzácii, zlý casting niektorých zásadných postáv, nedotiahnuté alebo úplne zničené vyvrcholenia mini-príbehov alebo chaotický dôraz na jadro príbehu. Môže sa to zdať ako veľa negatívnych vecí, no väčšinou ide o detaily, ktoré absolútne pochovávajú inak celkom slušnú snahu nakrútiť vydarenú adaptáciu Zaklínača.

Seriál sa akoby vždy dostane na ten level, ktorý chce každý fanúšik knižnej či videohernej série vidieť, len aby ju tvorcovia vzápätí anulovali zlými rozhodnutiami. A to či už v scenári, alebo v spôsobe televízneho rozprávania. Okrem toho je dôležité myslieť aj na to, že tento Zaklínač je akoby stvorený práve pre fanúšikov oboznámených s touto postavou a jej svetom. A seriál sa tak bude musieť v ďalších sériách oveľa viac snažiť, aby si vybudoval aj čerstvé publikum.

Stačí tento obraz a fanúšikovo srdce plesá radosťou.

Zaklínač šikovne spája dôležité momenty, aby diváka v pestrom a nechronologickom slede udalostí informoval o prebiehajúcom deji.

Tento efekt nie je nijako priznaný a môže sa zdať zo začiatku trocha chaotický. Postupom času na to však divák prichádza sám. Začne si spájať jednotlivé momenty a postavy, a dostáva akýsi ucelenejší obraz o tom, čo sa deje. Tento efekt nie je využívaný len v rámci jedného časopriestoru. Naopak, Zaklínač sa nebojí využívať dve dejové linky v rámci jednej epizódy, ktoré sú od seba navzájom roky vzdialené. Vďaka tomuto spôsobu rozprávania získava divák kúsok po kúsku jednotlivé fragmenty deja. A to aj napriek tomu, že strihovo nie sú tieto dejové linky od seba nijako výrazne odlišované.

Z tohto hľadiska je však pre tvorcov bezpečné zoznámiť diváka s postavami pekne od začiatku. A najlepšie sa to darí isto v prípade Yennefer (Anya Chalotra). Navyše, tvorcovia môžu bez obáv využívať epizodické momenty, ktoré máme na Zaklínačovi tak radi. A nemusíme sa báť, že by zaklínačské zákazky alebo iné dejové zvraty zbytočne a umelo ničili hlavnú dejovú linku. Tá potom vychádza najmä z vojnovej invázie mocného Nilfgaardu a ich útoku na kráľovstvo Cintra. Hlavným objektom záujmu je vnučka kráľovnej Calanthe (Jodhi May) menom Ciri (Freya Allan). Tá musí unáhlene vyhľadať Geralta z Rivie (Henry Cavill), ktorý ju má ochrániť pred ničivou skazou nilfgaardskej armády.

Fanúšikovia Zaklínača sa dočkajú typických scén, ako vystrihnutých z videohier. Tvorcovia seriálu sa údajne chceli inšpirovať najmä originálnymi knihami Andrzeja Sapkowskeho, no dotyk videohier je tu viac než očividný. Najvýraznejšie to platí pri scénach medzi Geraltom a Yennefer, najmä potom pri scéne vo vani. Sám Henry Cavill, ktorý sa netají tým, že je veľkým fanúšikom videohier, mení hlas aj intonáciu akoby práve podľa herného Zaklínača. A treba poznamenať, že jeho Geralt je viac než vydarený.

Yennefer a jej príbeh patrí k tomu lepšiemu, čo Zaklínač ponúka.

Podobne vydarená a istým spôsobom pre fanúšika nostalgická je aj atmosféra niektorých klasických zaklínačských scén. Či už ide o úvodný príchod Geralta do krčmy v Blavikene, kde sa stretá s otvoreným nepriateľstvom hostí, hra s morálkou alebo hon na strigu.

Na druhú stranu, niekedy sú tieto momenty absolútne pochované nedôveryhodnými zvratmi v deji. Postavy sa chovajú nelogicky, útočia a dokonca zabíjajú bez následkov. Niektoré udalosti sa navyše končia na pol ceste a už sa k nimi nikto z tvorcov nemá potrebu vracať. Ide napríklad o úlohu nájsť údajného diabla, ktorý kradne dedinčanom úrodu alebo o zvláštny súboj na hostine u kráľovnej Calanthe. Hon na strigu je v základe vydarený, no taktiež vo finále ponúka nezodpovedané otázky.

Zaklínač má svoje svetlé momenty. A to najhlavnejšie ako sú atmosféra, postava Geralta, miešanie temnoty s trpkým humorom, známe monštrá, Yennefer, Ciri a istým spôsobom aj Marigold (Joey Batey), zvláda seriál zobrazovať vcelku vydarene. Na druhú stranu, Triss (Anna Shaffer) trpí z postáv azda najviac, čo prisudzujem najmä zlému výberu herečky. Najhoršie, čo môžem na Zaklínača povedať je, že mi jeho sledovanie spôsobom spracovania niektorých scén pripomínalo nepodarenú filmovú adaptáciu Eragona (2006). A to je samozrejme veľký problém. Pretože scenáristicky aj remeselne má Zaklínač výrazné nedostatky, ktoré v tomto prípade zachraňuje pre fanúšikov iba známa ikonografia, inými slovami známa značka, akou je Geralt a jeho svet. Potenciál tu však ostáva naďalej otvorený a ja len dúfam, že druhá séria sa poučí z vlastných chýb.