The Trial of the Chicago 7 recenzia: Provokatívna súdna dráma je stále aktuálna

The Trial of the Chicago 7 recenzia: Provokatívna súdna dráma je stále aktuálna

22. októbra 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Vzhľadom na pretrvávajúcu napätú situáciu v americkej spoločnosti, nepokoje, protesty, a v neposlednom rade, blížiace sa prezidentské voľby, si Aaron Sorkin nemohol zvoliť lepší čas pre uvedenie svojho, v poradí už druhého celovečerného filmu, s názvom The Trial of the Chicago 7. Film síce mapuje skutočný súdny proces z roku 1969, no jeho aktuálnosť je nespochybniteľná. Súdne drámy patria všeobecne medzi viac-menej kvalitné filmy a The Trial of the Chicago 7 nie je žiadnou výnimkou.

Sorkinov druhý film je dynamická a živá výpoveď, absolútne naklonená na stranu ôsmych odsúdených demonštrantov. Sorkinovo odsúdenie Nixonovej administratívy, nemilosrdne pokračujúcej v krvavej vojne vo Vietname, je opodstatnené a reže do živého. Horším spôsobom je nazerané na nepoškvrnenosť hlavných hrdinov. Každá chyba v ich charaktere je, buď spôsobená interpretačným nedorozumením, alebo ako reakcia vládnej nespravodlivosti. Toto je skrátka príbeh dobra proti zlu, a ako film to funguje výborne. Len to netreba brať veľmi historicky vážne.

Osobne nepovažujem za veľký problém, ak sa „film podľa skutočnej udalosti“ úplne nedrží skutočnej udalosti. Stále ide o fiktívne dielo a netreba to podceňovať. Práve aj z tohto dôvodu možno povedať, že The Trial of the Chicago 7 je veľmi dobrý film.

Sorkin síce využíva dobové záznamy, aby si pomohol pri vyhrotených násilných scénach a dodal im uveriteľnosť a autentickosť, no film ako celom stále funguje ako umelecké dielo. A Sorkin a jeho scenáre sú týmto pomerne známe. Jeho tvorba je umelecká, kalkulovaná, aby fungovala v rámci filmového rozprávania. Často je to takto všeobecne, no u Sorkina to platí obzvlášť. Jeho prednes je prepracovaný, bohatý, dynamický, a ani v tomto prípade neostáva svojmu štýlu nič dlžný. Možno sa naopak trochu viac krotí, oproti dajme tomu, filmu ako je Steve Jobs (2015), ktorý išiel istým spôsobom až za hranu.

Ako názov napovedá, celý film je o súdnom konaní. Nemám rád prehnané využívanie flashbackov, ale v tomto prípade išlo o veľmi nenútený a nevtieravý efekt, ako celé dielo len viac a zaujímavo oživiť. Začiatok filmu nás doslova nakopne a naladí na vlnu druhej polovice 60. rokov minulého storočia. Vo Vietname zúri vojna, Martin Luther Jr. aj Robert F. Kennedy sa stávajú obeťami atentátu, a americká spoločnosť je rozpoltená, nahnevaná a frustrovaná.  Raz v televízii žrebujú tých, čo budú vyslaní „bojovať za svoju zem“, inokedy vysielajú zoznamy tých, ktorí za svoju zem padli. V Chicagu prebehne séria demonštrácií, ktoré sú krvavo a násilne potlačené zo strany polície. Výsledkom je proces s ôsmymi odsúdenými, ktorý údajne celý krvavý incident vyprovokovali.

The Trial of the Chicago 7 si zachováva skvelú atmosféru a auru danej doby. Vďaka tomu, že medzi odsúdenými sú zástupcovia rôznych skupín, dostávame akýsi ucelený pohľad na všetkých hlavných predstaviteľov politického aktivizmu. Vodca Čiernych panterov Bobby Seale (Yahya Abdul-Mateen II), celkom absurdne pričlenený ku skupine zvyšných siedmych obvinených, symbolizuje navyše pretrvávajúci rasizmus v spoločnosti. Policajná brutalita sa však nesústreďuje len na Afroameričanov. O tom nás jasne presviedčajú ďalšie postavy, ako je napríklad aktivista Tom Hayden (Eddie Redmayne, ktorý konečne nehrá Dánske dievča), zakladatelia takzvaného „yippie“ hnutia Abbie Hoffman (Sacha Baron Cohen), Jerry Rubin (Jeremy Strong), alebo veľmi umiernený zástanca nenásilného aktivizmu, David Dellinger (John Carroll Lynch).

Dôležité debaty prebiehajú nielen v súdnej sieni.

Konflikt filmu je výborne vystavaný. Sorkin dobre chápe, ako v divákovi vyvolať búrlivé emócie, prameniace z nespravodlivosti a utrpenia nevinných.

Jeho postup škodoradostne ničiť každé márne snaženie hlavných protagonistov, a to cez postavu senilného a zákerného sudcu Juliusa Hoffmana (výborný Frank Langella) je účinné a výstižne provokatívne. Tento efekt sa však začne pomerne často opakovať a negatívny a zdrvujúci výsledok každej snahy dosiahnuť zadosťučinenie, môžeme dopredu predpovedať. To však nič nemení na tom, že by sa nás tento postup opakovane nedotýkal.

The Trial of the Chicago 7 je ostrá kritika vládnej garnitúry, zaujato namierenej proti akýmkoľvek snahám, poukázať na hriechy americkej administratívy. Obranca obžalovaných William Kunstler (Mark Rylance) je charizmatický a sympatický bojovník, ktorý rozpoznáva krutú a cielenú nespravodlivosť. A to aj napriek tomu, že nedostáva toľko priestoru, ako iné postavy slávnych filmových obhajcov. Sorkin má vo svojom príbehu jednoducho veľa charakterov, veľa zaujímavých osudov, ktoré by si zaslúžili vlastné filmy, no napriek voľbe viac-menej kolektívneho hrdinstva, vychádza jeho film stále veľmi dobre. Automaticky tu však vyvstáva neoddeliteľná kritika zjednodušeného pohľadu na celú situáciu a čiernobiely charakter celého tohto fiktívneho a umeleckého diela. Je to jednoducho umelý konštrukt, ktorý funguje ako kritika tragickej vládnej garnitúry. Funguje veľmi dobre, no vzhľadom na skutočný predmet záujmu filmu, nepôsobí tak komplexne a naturalisticky, ako by mohol.