Shadow recenzia: Vizuálne nádherná tragédia antických kvalít

Shadow recenzia: Vizuálne nádherná tragédia antických kvalít

27. septembra 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Shadow je nový film od čínskeho režiséra Yimou Zhanga, ktorý sa nášmu divákovi predstavil najmä filmami ako Hrdina (2002) alebo Klan lietajúcich dýk (2004). V roku 2016 prišiel do kín jeho menej vydarený blockbuster Veľký čínsky múr s Mattom Damonom, ktorý vystriedal čarovnú poetiku wuxia žánru za prázdnu akciu. Našťastie sa po nevydarenom pokuse ohúriť vracia Zhang v plnej sile. Shadow nadväzuje na jeho najlepšie filmy a sebavedomo sa radí po ich boku.

Film začína dôležitou informáciou, ktorá nás poučí o existencii takzvaných tieňov inak povedané náhradníkov dôležitých členov kráľovskej rodiny alebo významných bojovníkov. Tým išlo neraz o život, a aby predišli vlastnému zabitiu, na ich mieste figuroval tieň, teda človek, ktorý sa za nich vydával. V minulosti často existovali situácie, kedy sa o podobných výmenách nikto nedozvedel a tiene potom ostávali doslova vymazané z existencie.

Shadow rozpráva príbeh o jednom tieni, jednom veliteľovi, dvoch znepriatelených rodoch a jednom meste.

Je to príbeh ako vystrihnutý z antickej literatúry, plný intríg, vrážd a tragických osudov. Ocitáme sa v dávnej histórii, po tom, čo sú kráľ (Zheng Kai) a jeho ľud z rodu Pei vyhnaní z ich rodného mesta. Ich veliteľ Ziyu (Deng Chao) ostáva porazený po zápase s obávaným veliteľom z rodu Yang (Hu Jun). Ten mesto obsadí a so zbabelým kráľom vyjedná krehké prímerie. Pokojné obdobie však netrvá dlho. V útrobách kráľovho útočiska sa totiž skrýva tajomstvo, ktoré vyčkáva na svoju chvíľu a kuje plány ako naspäť získať stratené mesto.

Shadow má nielen bohatý príbeh a skvelé postavy, ale aj najmä veľmi pôsobivú vizuálnu stránku. Celý film pôsobí ako čiernobiely vzorec Jin a Jang prevedený do audiovizuálnej podoby. Samotný koncept rovnováhy sa vo filme neraz ukazuje a Zhang s touto symbolikou výrazne spolupracuje. Čiernobiely svet je krásny na pohľad a dodáva obrazu až takmer epické proporcie. Navyše, celý svet je zahalený hustými oblakmi a nekonečný dážď len umocňuje skvelú atmosféru. Zhang mení akčnosť za pokoj. Jeho obrazy prírody, vysokých útesov, hmlistého okolia a historických čínskych príbytkov vystupujúcich spoza bieleho oparu, sú oveľa veľkolepejšie ako grandiózne efekty.

Na boje taktiež príde a v dážď ponúkne zaujímavé možnosti.

Prvá polovina filmu má síce pomalšie tempo, ktoré môže nedočkavého, a možno inak naladeného diváka odradiť. Spôsoby, akými Zhang narába s obrazom, tieňmi a hudbou však dokážu nečakane zaujať.

Je to niekedy pomalšie, ale to neznamená, že je to nuda. Zhang má vo filme dostatočne bohaté a mnohostranné postavy, ktoré si taktiež dokážu vyžiadať divákovu pozornosť. Druhá polovica filmu sa potom presúva viac do exteriéru. Ponúka nám skvelé súboje, ktoré sú vždy umocnené silnými citovými väzbami v pozadí. Aj táto skutočnosť potom pridáva na epickom prevedení diela. Bojovníci musia zápasiť na život a na smrť, a to nielen kvôli územiu ako oveľa viac kvôli citovým vzťahom k ich blízkym.

Shadow je skvelý návrat k wuxia žánru a dovolím si tvrdiť, že ma film bavil viac než Zhangove predchádzajúce diela, ktoré ho hlavne u nás na začiatku milénia preslávili. Shadow vyzerá nádherne, originálne a jeho postavy nespadajú do zaškatuľkovaných kategórií. Podobne ako sa v jednej scéne oddáva kráľ za zvukov obľúbenej hudby kaligrafii, aj film samotný pôsobí ako krásne písaný text prebiehajúci v reálnom čase pred našimi očami, upokojujúci aj umelecky bohatý.