Šarlátový mor: Ako smrtiaci vírus spôsobí biblický rozpad spoločnosti

Šarlátový mor: Ako smrtiaci vírus spôsobí biblický rozpad spoločnosti

5. júna 2020 0 Od Radoslav Irša

Jack London je známy najmä ako spisovateľ dobrodružných románov ako Volanie divočiny alebo Biely tesák. Knihu Šarlátový mor napísal autor v roku 1910, po tom čo už bol dlhé roky preslávený svojimi dnes už klasickými románmi po celom svete. Kniha patrí medzi jeho kratšie projekty. Ľudia si ju mohli prvýkrát prečítať až o dva roky po jej dokončení, v časopise London Magazine. Šarlátový mor sa vymyká tradičnému rukopisu autora, už len tým, že ide o post-apokalyptický príbeh z ďalekej budúcnosti. Konkrétne až z roku 2073. V súčasnosti je tento príbeh o to viac aktuálny, že London rozpráva o smrtiacom víruse, ktorý zapríčinil takmer úplné vyhladenie ľudstva a doslova spôsobil reštart biblických rozmerov.

Príbeh knihy začína v roku 2073. Starý muž menom Granser žije spolu so svojimi mladými vnukmi v primitívnych podmienkach uprostred rozľahlej prírody. Chlapci nielenže nemajú potuchy o nejakom víruse, London nám ich predstavuje ako divochov bez  poňatia zmyslu základných slov alebo počtov. Ich život je sústredený len na hľadanie potravy a prežitia. O to zvláštnejšia je skutočnosť, že Granser je v skutočnosti profesor literatúry meno John Smith , ktorý pred 60. rokmi na vlastnej koži pocítil pád ľudstva. Väčšinu knihy počúvame Granserovo rozprávanie a jeho svedectvá ako kedysi ľudia žili a ako prebiehal ich rýchly koniec.

Príbeh nás tak privádza do roku 2013, kedy sa medzi ľuďmi rozšíri smrtiaci vírus s názvom Šarlátový mor. Jeho názov je odvodený od príznakov, ktoré nemoc na človek prináša. Červená tvár a náhla smrť.

„Niekedy rozmýšľam, že ten najúžasnejší výdobytok našej úžasnej civilizácie bolo jedlo – jeho nepredstaviteľné množstvo, jeho nekonečná pestrosť, jeho dokonalá chuť.“ (vlastný prekl. z ang. orig.) Hovorí chlapcom Granser a so slzami v očiach spomína na výdobytky modernej doby, ktoré dnes ľudia berú za samozrejmé. Z tohto ohľadu je zaujímavé čítať príbeh z roku 2013, napísaný v roku 1910. Jack London si dobre uvedomuje rastúce možnosti ľudstva, ich vedomosti, ich vynaliezavosť a ambície zľahčovať si život. Taktiež sa relatívne dobre orientuje v narastajúcej populácii ľudstva a prirodzene aj ich potrebám. Aj napriek týmto predpovediam však London podceňuje rastúci kapitalizmus. Motorové vozidlá prisudzuje len bohatým, a koňom dáva stále transportnú relevantnosť. Avšak podobne ako to bolo v minulosti, London si uvedomuje, že ľudia budú viac a viac cestovať. Čo taktiež priamo pomôže prenosu smrteľnej nemoci, a tým pádom aj globálnemu koncu ľudstva.

Pre čitateľa, ktorý pristupuje ku knihe Šarlátový mor kvôli podobnostiam s tým, čo sa deje okolo aktuálnej koronakrízy, možno ostane mierne sklamaní. London využíva vírus skôr pre účelu úpadku spoločnosti, ako takej. Jeho sila viac spočíva v tom, ako naznačuje, že každá civilizácia musí skončiť. Všetko musí začať odznova. A to znamená aj všetky vedomosti, vedecké objavy, umelecké diela, filozofické myšlienky aj výdobytky modernej doby. Ide doslova o biblický koniec sveta. A to najmä v momente, keď sa osamelý John Smith dostáva do kontaktu s preživším párom.

Jack London

Istým skratkovitým rozprávaním sa zrazu ocitáme v divokom prostredí chladného príbytku, ktorému velí agresívny, divoký a násilnícky muž. Ten kedysi slúžil bohatým, no po úpadku spoločnosti stojí jeho barbarstvo na vrchole potravinového rebríčka.

Šarlátový mor sa stavia k ľudskej rase viac-menej pesimisticky. London nám prináša svet, ktorý je okamžite zaplavený hriechom, drancovaním a ľudskou zlobou. Všetko je vymazané, všetko musí začať nanovo. Možno aj preto Granser ako bývalý profesor literatúry, nedokázal za celý svoj život po víruse, preniesť na svojich vnukov jeho vlastné vedomosti. Tie ostali ukryté v knihách, ktoré si ukladal vo svojej jaskyni, akoby v myšlienkach, že ľudstvo potrebuje svoju vlastnú a prirodzenú cestu naspäť k pokroku.

Podobnosti príbehu s tým, čo sa deje, respektíve dialo, ohľadom covidu-19, sú viac-menej nepatrné. V tomto ohľade je oveľa viac pravdivejšia kniha Daniela Defoea, Denník morového roku (1772). V knihe Šarlátový mor skôr rezonuje Londonov pohľad na moderného človeka. Najmä potom na civilizáciu a na jednu z možností jej absolútneho úpadku. Okrem toho ide v základe o zábavný príbeh so skvelou post-apokalyptickou atmosférou. Niekedy to pripomína Deň trifidov, inokedy McCarthyho román, Táto krajina nie je pre starých.     

  • Originálny názov: The Scarlet Plague
  • Počet strán: 128
  • Vydavateľstvo: Premedia, 2020
  • Preklad: Igor Otčenáš