Relic recenzia: O demencii, zabúdaní a hrôzach starého veku

Relic recenzia: O demencii, zabúdaní a hrôzach starého veku

29. júla 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

Relic je jeden z tých pomalších, arthouse hororov, ktoré sa v lepšom prípade radia vedľa filmov ako je Babadook (2014), v horšom prípade, The Hole in the Ground (2019). Ide o debutovú snímku austrálskej režisérky menom Natalie Erika James. Film napísala spolu s populárnym spisovateľom knižných trilerov Christianom Whiteom. Jeho druhá kniha, Manželka a vdova, vyšla nedávno na Slovensku. Relic je podobne ako predchádzajúce spomínané austrálske horory, viac zameraný na podobenstvo, než na nadprirodzenú zábavu. Film je tým pádom akoby stále pod opratami základnej myšlienky a režisérka mu často na škodu, nedovolí doslova sa utrhnúť z reťaze.

Prvotným zvratom filmu je strata mamy a starej mamy v jednej osobe. Edna (Robyn Nevin) jedného dňa zmizne z povrchu Zeme. Jej dcéra Kay (Emily Mortimer) a vnučka Sam (Bella Heathcote) prichádzajú do rodinného domu, aby zistili, čo sa stalo. Úvodná atmosféra je výborná. Je to uhrančivý a nepríjemne sa vkrádajúci pocit niečoho cudzieho, niečoho nadpozemsky nebezpečného. Síce túto tajomnú entitu priamo nevidíme, no jej prítomnosť je istá. A to najmä v interiéri opusteného domu, poznačeného ojedinelými čiernymi škvrnami, ktoré sa ako pleseň rozpínajú po bielych stenách. Pútavý začiatok a skvelá atmosféra plná strachu a neistoty bohužiaľ rýchlo dopadá na odhalenie, že Edna sa o tri dni z ničoho nič objavuje u kuchynskej linky. Mení sa nielen po fyzickej stránke s toxicky čiernou škvrnou na hrudi, ale najmä aj po stránke psychickej. A  práve vtedy sa začne objavovať neprehliadnuteľné podobenstvo, ktorému sa film od základu podvolí.

Relic je o narastajúcej chorobe, o demencii, o zabúdaní a o hrôzach starého veku. Okrem toho je však film aj o opatere a o rodinnej láske, ktorá by sa nemala zanedbávať.

Keď Kay nahlasuje na polícii zmiznutie svojej mamy, miestny policajt sa jej pýta, kedy ju videla naposledy. Je to pekná scéna, ktorá je predzvesťou niečoho hlbšieho. Režisérka vkladá do podobných momentov silný dôraz a vďaka presvedčivému herectvu si divák dokáže lepšie predstaviť, že odohrávajúce sa problémy majú svoj pôvod ďaleko pred úvodnými titulkami.

Po nástupe Edny na scénu stráca film veľkú časť zo svojho tajomstva. Objekt nášho záujmu sa odkrýva a jeho chovanie nie je obzvlášť výstredné. Aspoň nie natoľko, aby sa opakoval ten podnetný cudzí strach, aký si divák mohol užívať v úvode filmu. Inými slovami, nadpozemský horor strieda horor príliš vtiahnutý do priestorov reálneho života. Podobenstvo sa začne viac a viac sústreďovať na skutočné problémy súvisiace so starobou a nástupom demencie. A to je vzhľadom na štýlový úvod, ktorý by tieto skryté posolstvá prenášal viac skryto, viac zábavne a viac experimentálne, trochu sklamanie.

Kay sa vydáva hľadať svoju mamu za každú cenu.

Efektívny návrat k fantazijnému štýlu, aký ponúka práve aj záver filmu, nám len viac pripomína nevyvážený tón hororu.

Relic obsahuje pár slušných scén, ktoré sú bohužiaľ odstrihnuté uprostred a nedokážu ponúknuť zaslúžené vyvrcholenie. Možno ide o zámer tvorcov odlíšiť sa od večných nadpozemských hororov s duchmi a posadnutými hračkami bez akýchkoľvek hlbších myšlienok. A možno je to naopak len nevydarená snaha o nabudenie strachu.

Relic je iný hororov. Je nasmerovaný na iné publikum, než sú fanúšikovia hororov Jamesa Wana alebo úplne tragickej Mníšky (2018). (Aj keď tento film snáď nemôže mať žiadnych fanúšikov). Aj napriek tomu, že vo finále je toto podobenstvo vydarené, a vcelku efektívne podané, Relic nedokáže ako horor ponúknuť rovnako kvalitnú alternatívu, ktorú by možno rád nahradzoval. Inými slovami, aj silné myšlienky a podobenstvá dokážu obsahovať vynaliezavé a hrôzostrašné scény, čo sa však v tomto prípade nedá úplne tvrdiť. Prvotné náznaky strachu sa tak vo finále nenaplnia, čo aspoň z časti vykompenzuje nečakaný obrat v nálade a vydarená záverečná sekvencia. Tá si nielen hrá s divákovým očakávaním, ale taktiež celkom prekrúca žánrové trópy a mení naše vnímanie strachu s porozumením.