Pre Samu recenzia: Devastujúci pohľad do útrob obliehaného Aleppa

Pre Samu recenzia: Devastujúci pohľad do útrob obliehaného Aleppa

19. januára 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ★

Pre Samu (For Sama) je devastujúci dokument o šesť mesačnom obliehaní východného Aleppa sýrskymi vojenskými jednotkami a ich ruskými spojencami. Dokument máme možnosť sledovať cez objektív 26-ročnej Waady, ktorá sa spolu so svojím manželom Hamzom, pridala k študentom bojujúcim za zvrhnutie Assadovej diktatúry. Pre Samu je surový a autentický pohľad do života ľudí, každodenne ohrozovaných padajúcimi bombami. Na pozadí krvavej vojny však Waada nakrúca dokument ako osobný list pre svoju dcéru Samu. Za hrôzami vojny sa jej prihovára láskavým hlasom a snaží sa jej vysvetliť, prečo jej rodina riskuje život a odmieta opustiť svoj domov. Jej materská láskavosť a nežnosť tu silno kontrastuje s každodenným zomieraním iných detí. Mierka detailov s akými Waada pracuje, dovoľujú divákovi okúsiť traumatizujúcu skúsenosť sýrskeho obliehania Aleppa s nezvyčajnou silou.  

Okrem šesť mesačného obliehania nám dokument prináša aj pohľad do minulosti. Spolu s Waadou sa dostávame do spoločnosti ostatných študentov zapálených priniesť zmenu do ich krajiny. Slovo „sloboda“ sa najprv objavuje len ako nápis na stene. Postupne však prerastá do študentských protestov. Waada nám svojím autentickým zberom udalostí prináša celkovú atmosféru v meste na pokraji občianskej vojny. V rieke sa nachádzajú popravení protestujúci a do radov rebelov sa pridávajú islamsky extrémisti. Toto je však len okrajová informácia. Pre Samu je osobný príbeh jednej rodiny, ktorá sa snaží nielenže vytrvať vo svojom boji za slobodu, ale taktiež pomáhať zraneným civilistom. Hamza je doktor. Svojím vlastným pričinením si otvára nemocnicu a Waada mu je stále po boku. Každý jeden má svoju úlohu, ako Waada pevne verí. A aj preto ostávajú.

Pre Samu má vďaka poetickému komentáru oveľa širší rozsah, čo z neho nerobí len obyčajný záznam dopadov vojny na civilné obyvateľstvo.

Momenty, ktoré máme možnosť sledovať, majú svoj kontext a často nesú hlbší význam. Ako hovorí Waada, všetko, čo jej rodina robí, je pre Samu. Je to boj za jej budúcnosť, a aj preto je pre nich odchod z rodnej krajiny tak ťažkým rozhodnutím. Keď sa rodina presťahuje do nového domu, na záhrade sa snažia vysadiť kvety. Ich starostlivosť je však rýchlo zmarená ďalším výbuchom, len o dom ďalej. Hamza však ostáva plný nádeje. Vytrhnutú rastlinu sadí naspäť do prachom pokrytej zeme a zalieva ju. Podobných momentov je dokument plný. Najsilnejšou scénou je potom prípad, keď do nemocnice prinášajú zranenú ženu v deviatom mesiaci tehotenstva. Jej osud a osud jej dieťaťa je neuveriteľným svedectvom, ktorý sa naveky zapíše do divákovho vedomia.

Waada a jej dcéra Sama s deťmi hrajúcimi sa v zničenom vozidle.

Zábery na helikoptéry zhadzujúce barelové bomby nás prenášajú z nevedomosti o ich náhodných cieľoch, do skutočnej reality, čo ostáva po ich výbuchoch. Dokument prekračuje túto hranicu neznalosti a prináša nám kruté svedectvá o vojnových zločinoch. Je to srdcervúco bolestivé sledovať ako trpia deti, ktoré sa hrajú vo vyhorených autobusoch. Je ešte bolestivejšie sledovať dvoch chlapcov ako oplakávajú smrť ich malého brata. Tieto opisy môžu vyznievať ako pátos, no pri sledovaní dokumentu nie sú tieto pocity na mieste. Waada nakrúca, čo vidí. Jej každodenná spätosť s kamerou toto jasne vysvetľuje.

Pre Samu je devastujúci pohľad do útrob obliehaného východného Aleppa. Waada al-Khateabová nám prináša svedectvo o tom, čo znamená žiť šesť mesiacov pod ustavičnou hrozbou padajúcich bômb. Okrem toho je však dokument najmä osobným listom pre malú Samu, ktorej sa Waada snaží vysvetliť, prečo ona aj jej muž Hamza ostali a vedome vystavovali seba aj svoju dcéru smrteľnému riziku. Niekedy divák možno sám nerozumie takto riskovať život svojho dieťaťa, no túto skutočnosť možno cudzinec nikdy naozaj nepochopí.