Parazit recenzia: Dokonalé spojenie hravosti a sociálnej nestability

Parazit recenzia: Dokonalé spojenie hravosti a sociálnej nestability

8. septembra 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ★

Parazit, ovenčený hlavnou cenou z tohtoročného festivalu v Cannes, sa začína celkom nevinne, komicky až takmer hravo. Po nejakej dobe sa však zdanlivo bizarná komédia rýchlo mení na veľmi vážnu drámu so silným sociálnym cítením. To však neznamená, že by bol film roztrieštený alebo kvalitatívne kolísal zo strany na stranu. Naopak, filmu ani na sekundu nedochádza dych a diváka si podmaní od začiatku až do konca.

Parazit zbytočne neprešľapuje na mieste, pretože má toho veľa pred sebou. Scenár sa posúva rýchlo dopredu a diváka baví sledovať dynamicky rozbehnuté situácie.

Príbeh rozpráva o chudobnej rodine, ktorá žije v malom byte pripomínajúcom skôr pivnicu než slušné bývanie. Z malého okienka pozorujú dianie na ulici, snažia sa chytiť wifi signál od susedy a musia znášať miestneho opilca, ktorý im opakovane močí takmer až do okna. Nemajú peniaze, nemajú prácu, hlavne že sú všetci zdraví, ako posmešne poznamená mama rodiny, Chung-sook (Hye-jin Jang). Veci sa začnú otáčať k lepšiemu, až keď sa syn rodiny, Ki-woo (Woo-sik Choi) na odporúčania svojho kamaráta stáva súkromným lektorom angličtiny v bohatej rodine.

Obaja súrodenci urobia všetko pre to, aby od susedy chytili wifi signál.

Netrvá dlho a Ki-woo si začne uvedomovať potenciál, ktorý mu novo získané zamestnanie ponúka. Rozhodne sa zneužiť naivnú dobrotu bohatej matky Yeon-kyo (Yeo-jeong Jo) a lišiackym plánom získať zamestnanie aj pre ostatných členov rodiny. Veci však rýchlo začnú naberať nečakaný spád, keď sa dva rozdielne svety naraz spoja do jedného.

Podobne ako iné výborné filmy funguje aj Parazit ako bohatý román, v ktorom nie je nič ponechané náhode. Postavy sú dotiahnuté do dokonalosti a ich jednanie a réžia im dáva ľudskú roztrieštenosť a komplexnosť akú dosiahnu vytvoriť len naozaj veľké diela. Film rozohráva divokú hru plnú obrazotvornosti, symboliky a podobenstiev. A to či už v rámci postáv, lokácií alebo výborne zvolených situácií v deji. Viac ako minulé filmy Bong Joon-hoa pripomína Parazit skôr minuloročné diela ako Beoning (2018) alebo Zlodeji (2018). A je to potom najmä tým, zručne, prirodzene a autenticky dosiahnuť silné posolstvá a myšlienky. Samozrejme na rozdiel od týchto filmov je naopak Bong Joon-ho schopný pridať filmu divácky prístupnejší tón a tým dosiahnuť perfektnej symbiózy. 

Bohatá mama je ľahká obeť, keď ide o zmeny v jej domácnosti.

Vo finále ide o elektrizujúce dielo, ktoré poukazuje na dôležité spoločenské problémy najmä ohľadom sociálneho členenia ľudí.

Parazit krásne poukazuje na zrod neutíšiteľnej frustrovanosti sociálne a ekonomicky slabších jedincov. Scéna, pri ktorej sa sklamaný Ki-woo pýta svojej žiačky, či si myslí, že patrí medzi „týchto“ ľudí, krásne poukazuje na finálny zrod opovrhovania jeho bohatými mecenášmi. To isté platí aj v rôznych ďalších momentoch zviazaných s príbehom, kedy očakávania a sny po lepšom živote, narážajú na neviditeľnú bariéru finančnej rozdielnosti. Otec rodiny Ki-taek (Kang-ho Song) sa môže zdať ako slušný muž, no jeho bohatému zamestnávateľovi jednoducho stále zvláštne a ťažko opísateľne zapácha. A práve tento fakt potom silno nadväzuje na slová Chung-sook, ktorá sa domnieva, že len bohatí ľudia dokážu byť milí.

Parazit sa však chytro a šikovne stráni vyberaniu si strán. Jeho postavy nie sú čiernobiele a radšej sa veľmi ľudsky radia do šedej zóny. Ostáva tak na divákovi, aby si utvoril vlastný názor a aktívne pri sledovaní spolupracoval. Prihliadnuc na to, že film je veľmi pútavý, zábavný aj vážny, aktívna spolupráca diváka nie je v tomto prípade vôbec ťažká práca. Skôr naopak, Parazit je film, ktorý výborne spojuje ľahkosť s komplexnosťou a dokáže divákovi ponúknuť zo všetkého niečo.