Filmy

Miesto na výslní: Keď hrá Montgomery Clift sympatického vraha

Film Miesto na výslní (Place in the Sun, r. George Stevens) z roku 1951 je adaptáciou knihy Theodora Dreisera Americká tragédia, inšpirovaná skutočnou udalosťou z roku 1906.[1] Okrem napínavej zápletky a na Hollywoodske pomery aj celkom drastickým koncom, je práve jedna z najväčších ikon danej doby, tým elementom, ktorý prilákal mnohých divákov. Montgomery Clift bol ikonou, ktorá sa vyznačovala prívlastkami ako tragický milenec a krásny nešťastník. Všetky tieto nálepky boli možno pretkané tým, čo Montgomery sám ako človek stotožňoval aj v reálnom živote. Komplikovaná sexuálna identita aj závislosť na liekoch a alkohole. Toto všetko sa skrývalo v príbehu mladej hviezdy, ktorá bola hereckou inšpiráciou pre ikony ako James Dean alebo Marlon Brando.[2]

Montgomery Clift sa so svojou rodinou presťahoval v 30tych rokoch do New Yorku. Po pár pokusoch začať kariéru modela sa priklonil k divadlu, ktoré, podľa slov jeho blízkych, miloval. V svojich 20tich rokoch už bol hercom na Broadwayi. Jeho hollywoodsky debut prišiel v roku 1948 a to hneď v dvoch filmoch, Červená rieka (Red River, r. Rosson, Hawks) a Poznamenaní (The Search, r. Zinnemann), za ktorý si vyslúžil aj nomináciu na Oscara.[3]

Bol jedným z prvých hercov využívajúcich hereckú metódu zavedenú Stanislavským tzv. „method acting“. Tá sa vyznačuje realistickosťou prejavu, rovnako ako aj realistickou prípravou a psychickým aj fyzickým stotožnením sa s postavou. Sama Elisabeth Taylor, jeho kolegyňa aj dlhoročná kamarátka, tvrdila, že pre Clifta bolo náročné dostať sa po záverečnej klapke z postavy. Vraj bolo zreteľné, ako veľmi sa dokáže svojimi postavami trýzniť. A práve melancholickosť spojená s týmto hercom krásne fungovala vo výstavbe charakteru tajomného Georga.

Jeho postava vo filme Miesto na výslní prechádza neľahkými situáciami a viackrát je postavená pred dilemy priamo ovplyvňujúce jeho nasledovný život.

George je chudobný mladík, ktorý dostane možnosť pracovať pre svojho strýka vo firme, kde sa spoznáva s mladou pracovníčkou. Postupom času však zisťuje, že ho náklonnosť ťahá skôr k bohatej Angele (Elisabeth Taylor). No vycúvať z predchádzajúce vzťahu bude o to náročnejšie, keď sa George dozvie o priateľkinom tehotenstve.

Na prvý pohľad je postava stvárnená Montgomerym Cliftom záporná. No zároveň je vytvorená dostatočne sofistikovane na to, aby sme boli schopní pociťovať k mužovi sympatie. Sme schopní chápať situáciu hlavného hrdinu a v jeho často nie morálne racionálnych rozhodnutiach mu držíme palce. Priestor na sympatizovanie s hrdinom vytvára aj kontrastný charakter Georgovej tehotnej priateľky Alice. Tá je čím ďalej tým viac vykreslená čierno bielo a režisér George Stevens neprenecháva priestor na stotožnenie sa s utrápenou ženou. Tá je v závere ženskou postavou, ktorá využíva tehotenstvo na vydieranie a vytvára okolo vzťahu dusné bariéry. Často sa ľutuje, porovnáva s inými ženami, žiarli a robí verejné scény plné kriku a plaču. George je pritisnutý k stene a jeho rozhodnutie opustiť tehotnú priateľku nie len chápeme, ale aj ticho podporujeme.

Blízkosť s hlavnou postavou podporuje aj fakt, že zatiaľ čo na ostatných ľudí pôsobí záhadne, ticho skrývajúc temné tajomstvá svojho života, my ich poznáme a prežívame dilemy spolu s ním. Tento hamletovský efekt spolu s melancholickou, utrápenou postavou mladého muža vytvára priame prepojenie diváka a protagonistu. Bohatá a krásna Angela nekonečnú lásku napriek tajomnosti tohto muža opätuje. A to aj po zistení všetkých obvinení zo strany polície pričom nezabúda na svoje silné pocity lásky k mladému mužovi.  Presne toto porušenie konvencií, kedy by sme čakali, že mladá ľahkovážna dedička nebude po náročných situáciách k chudobnému továrnikovi lojálna, ešte viac hrá do kariet levelu sympatickosti hlavnej postavy.

Montgomery Clift, Elizabeth Taylor a Shelley Winters.

Nekonečná láska zabezpečenej a krásnej ženy rysuje rozprávkový príbeh, kde sa práve tehotná priateľka Georga stáva prvkom, ktorý túto idylku narúša.

Snímka začína záberom na mladíka pri ceste, ako predznamenanie, že práve hľadanie životnej cesty tohto muža bude gro príbehu. V aute okolo neho bez povšimnutia prejde bohatá, mladá dáma a zároveň zásadná postava príbehu ako obhajoba toho, že Angela bola vlastne tá prvá a osudová žena, ktorá zaujala pohľad Georga. Týmito malými náznakmi sa podvedome vytvára verzia príbehu, kde sa divák stáva sympatizantom hlavnej mužskej postavy bez ohľadu na to, akými činmi sa previnil.  Po rôznych podozrievavých obvineniach zo strany priateľky a na prvý pohľad bezvýchodiskovej situácie začína od svojej partnerky Alice pomocou klamstiev George viac a viac unikať do sveta bohatej Angely. Keď sa situácia vyhrotí a George viac nebude môcť žiť dvojitý život, prichádza nejasné rozhodnutie na pozadí všadeprítomnej dilemy.

Po krásne prežitom dni plnom smiechu a flirtu spolu s Angelou pri jazere sa George vracia na rovnaké miesto s Alice, a to v úplne inej nálade a s ponurými myšlienkami na vraždu.

No ani po všetkých týchto skutočnostiach a smrti Alice sa v divákových očiach nestáva George bezcitným vrahom. A to napriek všetkým okolnostiam v jeho neprospech, stále veríme jeho výpovedi o nevine. A to je práve výsledok filmovej práce a nastavenia svetla na miesta, ktoré chce režisér pomyselne osvetliť.

Miesto na výslní filmovej cesty k nevine má teda George, a v našich očiach je zbavený obvinení. Veď aj keď všetko naznačuje, že vrahom je on, jeho pravdou zostáva, že myšlienky na vraždu ho už na loďke, z ktorej Alice spadla a utopila sa, dávno opustili. Zaujímavým momentom filmu je stretnutie matky, syna a kňaza, ktorí vedú katarzný dialóg o tom, čo sa vlastne stalo. Ten vyvrcholí prehlásením, že ak v momente, kedy mal George šancu Alice zachrániť a myslel na iné dievča, v jeho srdci sa nachádzala vražda. Vražda lásky v prospech lásky k druhému človeku. Následne sme svedkami návštevy Angely. Tá opäť zmierni výčitky nastavené voči hlavnému protagonistovi a svojou láskavosťou zmierni aj dosah obvinení z vraždy. Poukáže na reciprocitu pocitov mladého zaľúbeného páru, a tak zábery na tragickú poslednú cestu Georga sú heroickým výjavom hrdinu bojujúceho za čistú a opätovanú lásku.


[1] https://www.cbdb.cz/kniha-168256-americka-tragedia-an-american-tragedy, 6.2.2020

[2] Jim Farber, https://www.theguardian.com/film/2018/oct/29/montgomery-clift-actor-untold-story-hollywood, 6.2.2020

[3] https://www.youtube.com/watch?v=dxeiWs0f7og, 8.2.2020

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *