Maják recenzia: Výborná atmosféra zaváňa soľou, úzkosťou a zlomyseľnými čajkami

Maják recenzia: Výborná atmosféra zaváňa soľou, úzkosťou a zlomyseľnými čajkami

24. januára 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Režisér Robert Eggers sa nám v roku 2015 predstavil výborným hororom Čarodejnica. Jeho debut okamžite zaujal ako filmových kritikov, tak aj fanúšikov autorského filmu.  Ambiciózny režisér sa vracia naspäť na filmovú scénu a jasne potvrdzuje svoj rukopis. Maják sa svojím žánrom pohybuje niekde na pomedzí hororu, drámy, ale aj fantázie. Tiesnivý príbeh o dvoch strážcoch majáku skáče medzi realitou a halucináciami, fikciou a skutočnosťou, takmer nebadane, zato oveľa viac pôsobivo. Eggers vťahuje do svojho filmu rôzne aspekty umeleckého sveta od literárnej gotiky, cez grécku mytológiu až po výtvarné umenie. Okrem toho sa režisér zameriava aj na iné, oveľa naturalistickejšie vlastnosti egocentrizmu a sexuality dvoch mužov, uväznených v jednom majáku.   

Jadro filmového príbehu vychádza zo skutočnej udalosti z roku 1801. Maják začína príchodom dvojice strážcov. Jeden je pracovitý a ambiciózny mladík (Robert Pattinson), druhý starý a vetrom ošľahaný muž (Willem Dafoe). Obaja muži musia v majáku odslúžiť štyri spoločné týždne, pred tým než sa poberú naspäť domov. Hneď od začiatku je jasné, že mládenec to nebude mať v spoločnosti starého veterána ľahké. Rozkazovačný tón, nevyberavý slovník a neľahká práca je len zlomok z toho, čo môže mladíka trápiť. Ten má na starosti dennú údržbu celého procesu, aby maják slúžil tak ako má. Naopak, starý veterán si až takmer agresívnym spôsobom vyberá nočnú stráž priamo vo veži majáka. Záhadné chovanie starého veterána však nie je všetko. Mladíka ustavične provokujú nielen zlomyseľné čajky, ale aj hrôzostrašné halucinácie.  

Jeden z pekných príkladov záberu starej školy.

Podobne ako bola Čarodejnica z obdobia koloniálnej Ameriky, a Eggers podľa toho pristupoval aj pri písaní scenára, Maják nás privádza do roku 1890, a on si opäť  berie za inšpiráciu dobové texty.

Scenár písal spolu so svojím bratom Maxom Eggersom. Obaja sa viditeľne inšpirovali gotickou literatúrou danej doby. Prítomnosť zlomyseľných čajok a ich symbolika silno pripomína slávnu Coleridgeovu báseň, Pieseň o starom námorníkovi (The Rime of the Ancient Mariner). Film má v tomto ohľade skvelú atmosféru a doslova zaváňa soľou a vlhkým vetrom. Najvýraznejšie však funguje skvelá atmosféra nabudená výborným Eggersovým štýlom. Prvý raz, čo sa mladík dostáva do tesných ubytovacích priestorov, bolestivo naráža hlavou o trám, čo je len ďalší z mnohých virtuálnych náznakov nabudenej klaustrofóbie. Formát obrazu je 1.19 : 1, čo je takmer štvorec. Čierne okraje plátna tak priam lisujú našich protagonistov v uzatvorenom prostredí, ktoré musia spolu zvládať. Vzhľadom na niektoré povahy, to však viditeľne nebude ľahké.

Starý veterán nie je jednoduchý človek na spoluprácu.

Okrem obrazového formátu a čiernobieleho obrazu sa Eggers necháva výrazne inšpirovať mimo iné aj nemeckým expresionizmom. Práca kamery a filmové efekty niekedy vedome imitujú staré filmy. Je to najmä v agresívnych detailoch. V pocitoch hrôzy a prekvapenia, kedy Eggers využíva princípy starých majstrov, ako boli Fritz Lang alebo dokonca aj ako Sergej Ejzenštejn. Týmto výrazne formálnym spôsobom nám potom veľmi všímavo predáva tiesnivé emócie. Okrem toho však ostáva pri vlastnom rukopise. S tým taktiež súvisí aj výber hrozivého zvuku sirény, ale najmä prítomnosť niečoho nadpozemského, ukrytého za veľmi ľudskými pohnútkami.

Maják je výsostne autorským filmom a Robert Eggers potvrdzuje, že jeho debutový film nebol náhodným úspechom. Naopak, Maják je plný symboliky a odkazov. Je to obsahovo bohatý film, ktorý vyzýva diváka byť aktívnym sledovateľnom. Len týmto spôsobom si potom človek dokáže toto dielo užiť naplno. A to aj napriek tomu, že niektoré momenty ostávajú záhadou aj dlho po záverečných titulkoch. Otázka sexuality a mužského ega je tak potom pravdepodobne tou najjednoduchšou interpretáciou, ktorá však správne odpočíva v srdci celého príbehu. Prestížne cenové opomenutia hereckých predstavení oboch hlavných hercov je mimochodom doslova trestuhodné.