Kde raky spievajú je príbeh mladého dievčaťa osamelo vyrastajúceho uprostred rozľahlých močiarov Severnej Karolíny. Začíname v roku 1952. Kya je len malé dieťa, keď ju opúšťajú nielen súrodenci, ale aj vlastná mama. Jediný, kto jej robí spoločnosť je jej nevraživý otec. A ten je viac vonku ako doma, čo je vzhľadom na jeho nepredvídateľné chovanie pre Kyu azda aj lepšie. Kya je sama a musí sa naučiť prežiť. Našťastie dokáže pozerať okolo seba a príroda sa jej začne otvárať.
Kniha nás zároveň s dospievaním hlavnej hrdinky prenáša v čase do roku 1969. Dvaja chlapci objavia náhodou v močiari pod požiarnou vežou telo mladého muža. Jeho smrť prináša veľa otázok a miestny šerif sa napokon prikloní k teórii, že sa mohlo jednať o násilný čin. Vyšetrovanie však nebude vôbec jednoduché. Bahno pohltilo väčšinu stôp a nikto nič nevidel. Jedna indícia sa však stále pripomína. Dievča z močiaru.
Zasadením a povahou hlavnej protagonistky nás kniha Kde raky spievajú privádza do známeho prostredia romantickej literatúry.
Príroda a hlavná hrdinka sú istým spôsob v jednej spoločnej symbióze. Kya je síce opustená v zanedbanej chatrči a život ju zasadí na okraj spoločnosti, smútok a trápenie však ostávajú bezpečne pod povrchom. Jej narastajúca sila zväzuje pocity nešťastia v snahe prežiť. Čitateľ by možno očakával strastiplné rozprávanie plné smútku a trápenia. Opak je však pravdou.
Príroda pôsobí na Kyu podobne ako pôsobí kniha na čitateľa. A to istým spôsobom až takmer hypnoticky upokojujúco.
Bolesť, ktorú Kya prežíva, a to najmä bolesť z maminho opustenia, je predávaná veľmi opatrne. Kniha tak nemá možnosť spadať do zbytočnej sentimentality, čo je vzhľadom na tento typ príbehu veľké plus. Občas sa však ani hlavná predstaviteľka neudrží na uzde, najmä keď hovorí o svojej samote. „Prosím, nehovor mi o izolácii. Dobre viem ako človeka zmení. Žijem s ňou. Som stelesnená izolácia.“ A práve takéto momenty sú krásne jednoduché a bolestivo trefné.
Kya nielenže odmieta pomoc, sama nachádza východisko bez toho, aby musela utekať z nehostinného prostredia. Jedno jej však k spokojnosti stále chýba. A tým niečím je podľa romantickej povahy románu práve láska. Čitateľ sa dočká krásne opísaných scén, kedy príroda doslova vytvára úchvatné momenty, uprostred ktorých rastie zamilovanosť dvoch ľudí. Navyše sa však kniha nebojí zachádzať oveľa ďalej, čo je vzhľadom k všadeprítomnej fascinácii prírodou viac než symbolické.
Autorka Delia Owensová prináša vo svojom debutovom románe veľa zo svojho osobného života. Ako vyštudovaná biologička spája vedu a umenie a prináša nám pohľad na svet močiarov s nebývalým dôrazom na detail. Výber lokácie má však aj iný charakter. Je to miesto, ktoré odradí každého, kto by sa v ňom chcel usídliť. A predsa tu Kya nachádza niečo, čo by nevymenila za nič na svete. Močiar dýcha životom a Kya to vie a cíti. Robí jej radosť, keď na pláži kŕmi čajky. Robí jej radosť loviť pre miestneho predajcu Skokana slávky, čím si aspoň trochu privyrába. Močiar jej však privádza do cesty oveľa viac než len spôsob obživy.
Z blízkeho mestečka Barkley Cove sem niekedy prichádzajú miestny obyvatelia, medzi nimi aj dvaja chlapci. A síce je Kya mnohými považovaná za takzvanú „močiarnu chamraď“, čím Owensová okrajovo útočí na ľudské pokrytectvo, jej krása ostáva nespochybniteľná. Owensová však pozerá na lásku z dvoch opačných strán. A vzhľadom na jej fascináciu prírodou, kde niekedy pri láskyplných momentoch samičky žerú samcov, prináša jej pohľad na medziľudské vzťahy veľmi zaujímavé postrehy.
Ďalšou prednosťou knihy je veľmi zrozumiteľné a jednoduché rozprávanie. Knihe bohato stačí pár postáv, aby dokázala rozohrať veľmi pútavý konflikt.
Ironicky, sama Kya nájde zaľúbenie v poézii, avšak ako sa zaprisahá, ak by mala niekedy v budúcnosti písať básne, bude to veľmi zrozumiteľne. A podobným spôsobom sa riadi aj Owensová, keď nám doslovne prezrádza nielen záhadný nadpis vlastnej knihy, ale aj iné symbolické obrazy. Čitateľ má potom možnosť viac textu porozumieť a nájsť v ňom vlastné indície.
Kde raky spievajú je obsahovo bohatý román, ktorý sa pohybuje na viacerých úrovniach. Na jednu stranu je to kniha o inakosti, odmietaní a osamelom pozorovaní šťastného života iných bolestivo z diaľky. Na druhú stranu však dokáže autorka vzbudzovať nádeje, keď z nehostinného močiara robí domov plný harmónie a útechy. V tomto prípade nás kniha berie na romantickú púť, na ktorej musí mladé dievča zakúšať všetky nástrahy rannej lásky. A to všetko uprostred bujnej prírody.
Koniec knihy sa potom rapídne mení a osobné problémy strieda napínavý záver, ktorý človeku nedá vydýchnuť. V samom základe však ostáva kniha ukotvená v poetickom živote mladého dievčaťa, ktoré dokazuje, že bohatstvo má mnoho podôb. Pod povrchom však stále pretrváva istá melanchólia, ktorá tento debutový román ešte viac emočne nabíja.
- Originálny názov: Where the Crawdads Sing
- Počet strán: 300
- Vydavateľstvo: Tatran, 2019
- Preklad: Marianna Bachledová
