Kabinet doktora Caligariho: Zásadné dielo svetovej kinematografie má sto rokov

Kabinet doktora Caligariho: Zásadné dielo svetovej kinematografie má sto rokov

26. februára 2020 0 Od Radoslav Irša

Dnes je to presne sto rokov od premiéry filmu Kabinet doktora Caligariho (Das Kabinett des Doktor Caligari, 1920). „Prvý skutočný horor,“ ako film nazval americký kritik Roger Ebert, zavítal do kina presne 26. februára 1920 a stále ostáva jedným z najvplyvnejších filmov svetovej kinematografie. Toto nadčasové dielo nie je významné len vďaka jedinečnému vizuálnemu štýlu, ale taktiež ajvďaka inovatívnym prístupom vo filmovom rozprávaní. Popri výtvarnému umeniu, divadlu a literatúre sa film radí ako základné dielo nemeckého expresionizmu v kinematografii. A podobne ako aj v iných umeleckých kruhoch, aj v tomto prípade si dielo zachováva výrazne traumatizujúce sociálne a ekonomické nálady v nemeckej povojnovej spoločnosti.  

Kabinet doktora Caligariho rozpráva príbeh mladého študenta Francisa. Ten sa musí postaviť záhadnému doktorovi Caligarimu a jeho námesačnému poskokovi Cézarovi. Obaja prichádzajú do malého nemeckého mestečka spolu s pojazdnými kolotočmi. Caligari je mocný hypnotizér a Cézara využíva vo veľkom na svoje vražedné plány. Zakrádajúci sa prízrak skvele ladil s melancholickou atmosférou filmu. S jeho roztriešteným vizuálom plným nadrozmerných tvarov a hrôzostrašných tieňov a kontúr. Nie nadarmo sa kritici zhodujú, že Cézarove zabíjanie zbavené vedomia v područí zlomyseľného hypnotizéra Caligariho, nepriamo odkazuje na nebohých vojakov, poslaných do bojov prvej svetovej vojny.

Cézar a jeho obeť na úteku.

Pre tých, ktorí film ešte nevideli, tu nebudem prezrádzať výrazne nadčasové prvky v oblasti filmového rozprávania a štruktúry. Vzhľadom na to, že film patrí do výrazne umeleckého smeru expresionizmu, však nie je žiadne tajomstvo spomenúť, že exteriér a jeho nereálnosť priamo súvisí so subjektívnym cítením nielen autorov a filmových postáv, ale dokonca aj celej povojnovej spoločnosti.

Kabinet doktora Caligariho síce nie je prvým príkladom nemeckého expresionizmu, určite však ide o jeho najvýraznejšie a najznámejšie dielo.

Navyše, obaja hlavní predstavitelia, Werner Krauss (Caligari) aj Conrad Veidt (Cézar) boli členmi Expresionistického divadla Maxa Reinhardta. To znamenalo, že rovnako ako set design filmu, tak aj ich pohyb, priamo napodobňoval výrazné geometrické útvary, typické pre daný umelecký štýl.  Kabinet doktora Caligariho naďalej ostáva predmetom  mnohých debát. Naďalej si zachováva dôležitosť a ako príklad vystupuje v mnohých teoretických bádaniach svetovej kinematografie. Navyše si teraz pri príležitosti stého výročia isto zaslúži opakovanú pozornosť.