Inštitúcia recenzia: Stephen King v najlepšej forme

Inštitúcia recenzia: Stephen King v najlepšej forme

24. augusta 2020 0 Od Radoslav Irša

Inštitúcia je názov novej knihy slávneho majstra hororu, Stephena Kinga. Zároveň ide o dielo, ktoré jasne dokazuje, že King je stále schopný vyprodukovať bohatý a extrémne návykový román, po vzore jeho najslávnejších titulov. Kniha nadväzuje na tradičné témy a ikonografické prvky minulých Kingových románov, kde nevinní, utláčaní a slabší, trpia na úkor silnejších a nadradených. V prípade Inštitúcie to platí dokonca dvojnásobne, pretože tými utláčanými a slabšími sú doslova symbolické spodobenia nevinnosti. A to práve deti.

Príbeh nás privádza do centra tajuplnej Inštitúcie, riadenej nitkami pochybných zdrojov. Hlavnou postavou románu je 12-ročný chlapec menom Luke Ellis. Luke je nadmieru inteligentné dieťa. Pokojne by sme ho mohli nazvať aj géniom. Okrem vysokého IQ a oveľa vyspelejšej mysle, než sa od 12-ročného chlapca tradične očakáva, je Luke zároveň obdarený schopnosťou telekinézy. Nečakajte však nič v zmysle X-menov alebo Matildy na vrchole svojich schopností. Naopak, Luke sa nanajvýš zmôže náhodne posunúť prázdnu panvicu na pizzu. Ešte o tom síce nevie, ale podobných detí ako je Luke, je v tomto ohľade oveľa viac. A práve toto je hlavný dôvod, prečo sa Luke dostane do hľadáčika obávanej Inštitúcie.

Inštitúcia je extrémne pútavá a návyková kniha, ktorá sa svojím rozprávaním ľahko zaraďuje medzi obzvlášť populárne tituly.

Stephen King začína knihu pomaly a rozvážne. Jeho text krásne plynie, keď nás zoznamuje, nie s Lukeom, ale s Timom Jamiesonom. V relaxačnom tempe sledujeme cestu bývalého policajta, z interiéru dopravného lietadla, až do malého, bezvýznamného mestečka DuPray v Južnej Karolíne. Tu sa Tim zamestnáva ako nočný strážnik, tu sa mu zapáči a tu aj ostáva. Nasledovne nás King veľmi rafinovane odpútava od Tima a privádza nás na úplne odlišnú koľaj. Po nej nás vedie tak dlho, až na Tima takmer zabúdame. Ocitáme sa totiž v Inštitúcii, kde sú deti väznené, skúmané a vystavované rôznym testom, ale aj mučivým praktikám. A je to práve tu, kde nachádzame nielen veľmi zákerných zlosynov v podobe krutej riaditeľky Sigsbyovej alebo šéfa ochranky Stackhousea, ale aj ostatné deti, ich osudy a ich spoločné priateľstvá.

Oproti iným Kingovým dielam, je jeho posledná kniha zameraná prevažne na reálne utrpenie detí.

Tieto deti sú špeciálne, pretože oplývajú buď telepatiou, telekinéziou, alebo dokonca obomi schopnosťami naraz. Zároveň však nedokážu svoje schopnosti kontrolovať. Sú zraniteľné a v prípade neposlušnosti, či tvrdohlavej nespolupráce, bolestivo trestané. V tomto ohľade to pripomína príklad z reálneho sveta v podobe internačného tábora ako je Guantanamo Bay. A podobne ako sa v tomto tábore psychicky aj fyzicky mučili väzni ako daň za ochranu pred terorizmom, podobne to funguje v oveľa hrôzostrašnejšom prevedení aj v Inštitúcii. Z tohto taktiež pramení otázka zla, a najmä potom otázka menšieho zla, ktoré sú ľudia schopní obetovať za cenu vyššieho princípu. A to aj napriek tomu, že touto obeťou sú práve nevinné deti.

Inštitúcia je skvelo vybudovaný román s postavami z mäsa a kostí. Je to kniha, ktorá nás pohltí od prvej strany a privedie nás do tej veľmi žiadanej oblasti, kedy sa o postavy začíname nielen starať, ale dokonca sa o nich začíname báť. Zlo je tu v podobe zamestnancov Inštitúcie veľmi reálne, oproti napríklad iným nadprirodzeným nepriateľom z Kingových kníh. Príbeh výborne graduje, a aj napriek tomu, že ide o relatívne hrubú, šesťsto stranovú knihu, jej obsah nám vďaka veľmi vyšperkovanému textu, ubieha ako voda. Ide o zatiaľ posledný prídavok do Kingovej veľmi bohatej bibliografie a treba určite poznamenať, že majster hororu dokáže ešte stále prekvapiť výbornou formou.

Knihu Inštitúcia vydáva Vydavateľstvo Ikar a kúpiť si ju môžete na gorila.sk.

  • Originálny názov: The Institute
  • Počet strán: 608
  • Vydavateľstvo: Ikar, 2020
  • Preklad: Marína Gálisová