Bella Mackie, autorka knihy o behaní s razantným názvom Hýb sa, nie je žiadny „ostrieľaný vytrvalostný bežec“, ako ona sama tvrdí. Nepristupuje k behu ani tak zo športového a súťaživého hľadiska, ako skôr kvôli vlastnému dobrému pocitu. A ten má britská spisovateľka po každom jednom vybehnutí von. Základným kameňom knihy Hýb sa potom nie je len akýsi útek pred vlastnými problémami. Naopak, kniha skôr hovorí o tom, ako svojím problémom čeliť práve vďaka pohybu.
Nezáleží na tom, či zabehnete kilometer alebo dva, či budete utekať desať minút alebo pol hodiny. Jediné na čom záleží je cítiť sa dobre. „Ak som pocítila mimoriadnu úzkosť alebo príliv iracionálnych myšlienok, prinútila som sa ísť behať – aj keď len na päť minút. (…) Vždy ma to upokojilo a dodalo mi to dosť sily na to, aby som dokázala pokračovať.“ Píše Mackie.
Hýb sa začína pádom na úplne dno. Autorka celý svoj ranný život bojovala s depresiou a panickými záchvatmi úzkostlivosti.
Navyše trpela rôznymi druhmi fóbií ako napríklad agorafóbiou (strach z otvorených priestranstiev) alebo OCD (obsedantno-kompulzívna porucha), kedy sa domnievala, že zdanlivo triviálne okamžiky a rozhodnutia v jej živote, môžu (ne)priamo viesť k smrti jej blízkych. Najväčšou ranou však bolo pre autorku nešťastné manželstvo. Rozvod ju zanechal v ťažkej životnej situácii, vyčerpanú, zdeprimovanú a plnú strachu. Ako píše Mackie: „Potupa bola absolútna. Zlyhali sme, no hlavne som zlyhala ja.“
Mackie dopadla na dno svojich síl a v tomto bode pocítila ironicky pevnú pôdu pod nohami. A práve vtedy si išla zabehať. „Ten prvý beh po uličke motivoval najmä hnev. Chcela som sa teatrálne vymaniť z vlastnej hlavy a nevedela som ako na to. Mala som chuť kričať a do niečoho udrieť, tak mi napadlo, že by mohlo fungovať, ak by som sa hýbala najrýchlejšie, ako viem. Ukázalo sa, že sa nedokážem hýbať veľmi rýchlo, ale aj to bolo aspoň niečo. Keď bolo to trojminútové utrpenie za mnou, odkrivkala som domov s pocitom, že som cieľ ako-tak splnila.“
Mackie našla v pohybe uzdravenie a liek ako sa zbaviť väčšiny svojich psychických problémov. Našla silu a nevídanú odvahu vyraziť do londýnskych ulíc a vrátiť sa naspäť domov očistená od všetkých zlých nánosov, ktoré jej myseľ za celý deň vyprodukovala. Navyše, aj vďaka knihe Hýb sa nám autorka dáva množstvo rád ako s behaním, alebo s fyzickou aktivitou ako takou, začať. V knihe uvádza ďalšie príbehy ľudí s podobne nešťastnými osudmi, ktorí taktiež ako autorka našli v behaní vyslobodenie. Okrem toho sa autorka odkazuje aj na iné známe knihy s podobnou tematikou, čím len podporuje svoje názory.
Ak si uvedomíme, aké mala autorka až do svojej tridsiatky problémy s depresiou a panickou úzkostlivosťou, jej prednes je v knihe veľmi uvoľnený a sebavedomý.
Často sa zdá akoby Mackie vo svojej knihe písala svojej mladšej verzii. Akoby sa jej svojou knihou snažila pomôcť nájsť východisko z bludného kruhu negativizmu a nešťastia. Veľmi dobre chápe, aké prekážky môžu ľudia pociťovať, ak sa rozhodnú vybehnúť von a Mackie ich všetky veľmi príjemne zodpovedá podľa vlastných skúseností.
Či už sa hanbila pred ostatnými ľuďmi alebo sa domnievala, že je strašne pomalá, že nedokáže zabehnúť príliš veľa, alebo že ju uprostred behania pochytí strašný hlad, vždy dokázala vytrvať. Pretože vo výsledku sa vždy vrátila naspäť na ulicu a cítila sa pri behaní a hlavne po ňom, uspokojujúco dobre.
Hýb sa obsahuje veľmi pravdivé poslanie, a to, že ľudia sa zabúdajú hýbať. A výsledkom nie je len širší pás alebo vysoký tlak, ale hlavne duševné zdravie človeka. Autorka nás chytro nabáda, aby sme na seba neboli príliš kritickí. Jej pohľad na pohyb nie je o športových výsledkoch. Dokonca nie je braný ani ako nutná aktivita. Naopak, jej behanie je o radosti a o každodennej súčasti života, ktorú už často ani nevnímame. Ako píše Bella Mackie: „Ak sa chcete hýbať a máte šťastie, že ste toho schopní, tak ste tým pravým kandidátom. To je všetko. Občas sa s trochou úsilia a šťastia tá mizéria okolo vás vyjasní. Pocítite úľavu, po ktorej ste túžili a ktorú si všetci zaslúžime.“
- Originálny názov: Jog On: How Running Saved My Life
- Počet strán: 246
- Vydavateľstvo: Tatran, 2019
- Preklad: Simona Klimková
