Fractured recenzia: Tiesnivá atmosféra nevynahradí únavnú predvídateľnosť

Fractured recenzia: Tiesnivá atmosféra nevynahradí únavnú predvídateľnosť

14. októbra 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

Fractured je nový triler od Netflixu, ktorý začína viac než sľubne. Dôvodov je hneď viacero, medzi nimi najmä okamžite definovateľný protagonista, zlomyseľne statická kamera a ešte zlomyseľnejšia hudba. Aj napriek tomu, že to vyzerá ako manželská kríza, niečo tajuplné sa stále pútavo zakráda mimo obraz. Veľká škoda, že silný úvod okamžite pochováva doslovná symbolika a až do očí bijúca predvídateľnosť príbehu.

Ray (Sam Worthington) a jeho žena Joanne (Lily Rabe) cestujú v aute so svojou šesť ročnou dcérou Peri (Lucy Capri). Ich destinácia nie je takmer vôbec dôležitá. Oveľa dôležitejší je výsledok minulých rokov spoločného manželstva, ktoré začína dramaticky škrípať. Na pozadí ich cesty sú ukryté dávne rany, ktoré síce nevidíme, no ich bolesť pretrváva. Divák si okamžite uvedomí, že tu niečo nie je úplne v poriadku. A to najmä s hlavným protagonistom.

Keď rodinka zastaví na benzínke a Rayova dcéra Peri spadne do hlbokých základov prebiehajúcej stavby, jej otec neváha ani sekundu. Skáče jej na pomoc a potom celú rodinu berie pohotovo do blízkej nemocnice. Problém však nastáva v momente, keď si ženu s dcérou vezmú doktori na vyšetrenie a namiesto rutinnej prehliadky sa obe doslova strácajú pod zem. Zvyšok filmu potom sledujeme Rayovu márnu snahu nájsť svoju stratenú rodinu.

Strach rýchlo strieda zmätenosť.

Fractured padá najmä v doslovnom úvode filmu. Po tom, čo sa Peri zraní a Ray berie svoju rodinu do nemocnice, sa nemení len tón filmu, ale najmä chovanie postáv.

A to až príliš viditeľne s jasnými symbolickými replikami a obrazmi, ktoré prezrádzajú príliš veľa. Scéna v aute pred osudovou zastávkou na benzínke nám jasne načrtne manželskú krízu. Navyše máme možnosť zistiť, že Ray je až príliš opatrný, nesebavedomý, ustráchaný a má problém a dokonca aj strach z toho, že sa o svoju rodinu nedokáže postarať. Po nešťastnej nehode dcéry, sa toto všetko až príliš okato otáča o stoosemdesiat stupňov.

Táto doslovnosť je tak silná, že opísať niektoré momenty okamžite načrtajú iba dva možné scenáre, ktoré môžu nasledovať. A kvôli tejto prvotnej chybe v scenári padá na kolená aj zvyšok filmu, pretože odvíjajúce sa tajomstvo je z jednej polovice dopredu prezradené. Samozrejme treba spomenúť, istý fakt, že nie každý si týchto silných odkazov môže všimnúť. V tom prípade si človek isto tento psychologický triler užije oveľa viac. A dôvodov je taktiež viacero.

V tomto pohľade niečo seriózne nesedí.

Zabudnime teda na to, že vieme o čo asi ide. Tým pádom film nepadá za obeť predvídateľnej nude. Naopak, určite môžeme vyzdvihnúť stále tiesnivú atmosféru. Tá funguje skvele a Sam Worthington podáva ako zmätený otec slušný výkon. Hudba tento efekt len dodatočne umocňuje a zanecháva v divákovi až znepríjemňujúce pocity, známe najmä u psychologicky zvrátených filmov. A keďže teraz pristupujeme k danej látke s absolútne nulovou predstavivosťou, možno tu funguje aj záhadné zmiznutie Rayovej rodiny.

Osobne si však myslím, že oveľa zaujímavejší je sám hlavný protagonista. Prezradiť však o ňom niečo viac by možno zachádzalo až do teritória spoilerov.

Fractured je záhadný film sám o sebe. Tým, že sa súčasná kinematografia môže hrdiť podobnými počinmi (Prekliaty ostrov, 2010) sa svojou doslovnosťou dostáva do teritória, kedy stráca to hlavné čo by nás mohlo zaujímať. A to je záhadné zmiznutie. Na druhú stranu sa nás tvorcovia akoby sami snažili presvedčiť, že tento film je naozaj v skutočnosti najmä o hlavnom protagonistovi a jeho traumatickej minulosti. Potom to ale nedáva veľmi zmysel. Zmiznutie rodiny je odsunuté na druhú koľaj, čím sa stráca divákova pozornosť. A to je základný problém. Jediným šťastím ostáva aspoň stále celkom vydarená forma.