Filmy roku 2018, ktoré nás najviac zaujali

Filmy roku 2018, ktoré nás najviac zaujali

23. marca 2019 1 Od Radoslav Irša

ROMA

Hodiť novinku Alfonsa Cuaróna na začiatok výberu najlepších filmov uplynulého roka sa môže zdať ako otrepané klišé. Všetci sú z filmu nadšení, všetci ho milujú, ospevujú a predpovedali mu žne najprestížnejších ocenení, vrátane Oscara. Chvála kritikov však môže mať na bežného diváka a jeho hodnotenie filmu zásadný vplyv. To by sme sa však museli baviť o inom filme, pretože Roma je majstrovské dielo. Čo sa týka kamery – nikdy som nemal rád celky. Vždy som skôr fandil detailom. Cuarón ma však presvedčil, že sa to dá aj inak. Roma je pocta ženám po celom svete. Rovnako ako hlavná predstaviteľka, aj Cuarónovo dielo v sebe ukrýva obrovskú silu, ktorá je takmer nebadaná, no je tam. 

THE FAVOURITE (Favoritka)

Bez pochybností môžeme povedať, že Yorgos Lanthimos sa radí medzi špičky autorskej kinematografie a už teraz patrí medzi najvýraznejších režisérov svojej doby. Jeho nový film, ktorý si síce tento raz nenapísal sám, je však podobne ako jeho predchádzajúce diela, plný morálnych otázok. Zdanlivo jednoduchá premisa filmu v sebe skrýva ľudské existenciálne problémy a divákovi tak ponúka obrovský priestor pre plodnú debatu. Silný scenár potom umocňuje filmárov nezameniteľný štýl.    

AVENGERS: INFINITY WAR

Čo robí nových Avengerov iných od zvyšku komiksoviek z dielne Marvelu je jasné od prvého videnia. Konečne nám hrdinovia začali umierať, a ako to platí už od starých antických čias, tým pádom nám konečne začala “nejaká” dráma. Pretože priznajme si – už to začínalo byť trocha nudné. Pridajme si k tomu dokonalého antagonistu, ktorého zlo má základ v jeho vlastnej správnosti a máme tu výborný recept na konflikt storočia.  

A STAR IS BORN (Zrodila sa hviezda)

Debutový snímok Bradleyho Coopera, v poradí už tretia adaptácia pôvodného filmu z roku 1937 (ďalšie sú z rokov 54 a 76) je pre mňa osobne asi najväčším prekvapením roka. Na rozdiel od ospevovaného Bohemian Rapsody je v tomto prípade možné vyzdvihnúť kvality filmu a nemýliť si audiovizuálnu stránku s hudbou legendárnej kapely. Štýlom mi film pripomínal autorský rukopis Aronofskeho diel a to najmä Wrestlera (2008) alebo Black Swan (2010), a to nielen výraznou prácou kamery, ale aj záujmom detailne prebádať svet tragickej postavy, respektíve v tomto prípade romantického vzťahu ústrednej dvojice.

SPIDER-MAN: INTO THE SPIDER-VERSE (SPIDER-MAN: PARALELNÉ SVETY)

“Animovaný film, aký ste ešte nevideli.” Aj takýmto tuctovým sloganom by sa dal opísať Spider-Man, s tým rozdielom, že v tomto prípade by to bola asi pravda. Nie som veľký fanúšik 3D, ale u tohto animáku som túto možnosť ozaj postrádal. Animácia si totiž 3D pýta a sám som sa pri sledovaní čudoval, či nám pán premietač náhodou nepustil zlý formát filmu. Spider-Man je iný, rýchly (niekedy až veľmi), dynamický a hudobne výborne namiešaný. Pokojne môžem povedať, že ide o najlepší animovaný film roku 2018.  

PRIVATE LIFE

Skvelý film s výbornou Kathryn Hahn, ktorá mala byť podla môjho skromného názoru za svoj herecký výkon nominovaná na viacero prestížnych ocenení, no niekde sa stala chyba. Veľmi dojemne podaný ľudský príbeh o snahe a nezdare počať potomka je aktuálnejší než si možno myslíme.   

HEREDITARY (PREKLIATE DEDIČSTVO)

Najlepší horor roku 2018? Ok, nie je to James Wan a všetci vieme, že ľudia milujú Jamesa Wana. Moderný divák je priam odkojený na jeho The Conjuring(2013), ktorý prepísal pravidlá a odštartoval zlatú éru hororu. Hereditary je skôr Roman Polanski. A Roman Polanski sa nemusí páčiť každému, podobne ako to u autorských režisérov býva. Tento horor je však oveľa znepokojivejší, dokonca reálnejší (nebezpečné hovoriť o realizme u tohto filmu, ale je to tam) než ostatné horory minulého roku. Smrť a nadprirodzenosť sú prezentované oveľa hmatateľnejšie a autentickejšie, čo samozrejme blízko súvisí s výbornými hereckými výkonmi hlavných protagonistov. 

BLACKkKLANSMAN

Film, ktorý si minulý rok odniesol z Cannes cenu Grand Prix nie je len akýmsi historickým mementom rasizmu a antisemitizmu americkej spoločnosti, ale sebaisto ostáva aktuálnym aj dnes. Spike Lee točí opäť raz pútavo a inteligentne. Plus, je radosť pozorovať herecké výkony Johna Davida Washingtona (syna Denzela Washingtona) alebo Adama Drivera. Aj napriek slabšiemu finále zanechá film v divákovi trpké dojmy z toho, že neznášanlivosť je medzi ľuďmi stále veľmi živou entitou. 

THE WIFE (ŽENA)

Povinné sledovanie pre každého milovníka literatúry.  The Wife rozpráva príbeh o slávnom spisovateľovi, ktorý si má v Štokholme prevziať Nobelovu cenu za literatúru. Komorná dráma je veľmi pútavo natočená a dozaista sa zapáči širšiemu publiku. Aj napriek presláveniu snímky nomináciou Glenn Close sa mi zdá, že filmu sa nedostáva zaslúženého povšimnutia, pretože určite patrí do toho lepšieho, čo sa v minulom roku oplatilo vidieť. 

ZIMNA WOJNA (STUDENÁ VOJNA)

Zimna wojna je síce poľský film, ale pokojne by mohol vzniknúť aj na Slovensku. Kultúrne sú si obe krajiny veľmi blízke a témy folklóru a emigrácie za čias socializmu sú pre nás takmer tradičné. Režisér Pawel Pawlikowski ostal po oscarovej Ide (2013) verný čiernobielemu obrazu a myslím, že si našiel štýl, ktorý mu dokonalo sedí. Potvrdzuje to aj touto, opäť na Oscara nominovanou, drámou o láske dvoch ľudí.  

GREEN BOOK (ZELENÁ KNIHA)

Zelená kniha bola síce filmovými kritikmi (a Spikeom Lee) ostro kritizovaná za získanie Oscara v kategórii Najlepší film, no nič to nemení na tom, že ide o vydarené dielo, ktoré si ľudí ľahko získa na svoju stranu. Hlavným dôvodom je skvelá chémia dvoch protagonistov (Mortensen a Ali), ktorých vzťah príjemne zahreje aj to najvzdorovitejšie srdce. Neviem isto posúdiť, či to stačilo na získanie tak prestížnej ceny, akou je Oscar, no zdá sa, že Akadémia si tento rok vybrala skôr dojemný príbeh, ktorý dokáže pohladiť na duši aj širokú divácku verejnosť, než ohodnotiť ťažší kaliber, ktorý by zaťal do živého, no bežný divák by ho nemusel zrovna pozitívne ohodnotiť.

MANBIKI KAZOKU (ZLODEJI)


No a keď už sa bavíme o tých ťažších kalibroch, Zlodeji dokážu byť výzvou. Vo finále je to však ďalšie kvalitné dielo, ktoré ostáva s divákom ešte niekoľko dní po zhliadnutí. Rovnako ako pri Rome aj v tomto prípade ide o film s pomalším tempom, ktorý však v sebe skrýva množstvo informácií. Tie si ale divák musí nájsť pozorným sledovaním. V konečnom dôsledku ide o krásny príbeh rodiny, ktorá dokazuje, že rodičovská láska niekedy nemusí znamenať to, čo by sme si pod týmto spojením automaticky predstavili. Ako sa trefne pýta jedna z hlavných postáv: “Porodiť dieťa z vás automaticky robí matku?” Odpoveď sa skrýva v Zlodejoch, ktorý si minulý rok odniesli z festivalu v Cannes hlavnú cenu, Palme d´Or.