★ ★ ★ ★ ☆
Dokumentárny film Evelyn pôsobí ako rodinné video, ktoré však pre radového diváka nemá tendenciu spadať do cudzieho teritória. Evelyn je nakrútený s tak silným autentickým nábojom až má človek pocit istej familiárnosti, aj napriek tomu, že jeho, či jej rodina, môže byť úplne odlišná od rodiny Einsiedelovcov. Nad celým dokumentom sa preto neustále vznáša niečo známe, človeku blízke, akoby ani nepozoroval cudzích ľudí, ale naopak takých ktorých dobre pozná. Možno je to zapríčinené niečím sympatickým v rodine Einsiedelovcov, a možno je dôvodom pre ľudí veľmi univerzálna téma smrti.
Evelyn rozpráva osobný príbeh jednej rodiny, ktorá sa vydáva na spoločné prechádzky prírodou Britských ostrovov, aby si pripomenuli a zároveň sa vysporiadali so samovraždou ich súrodenca.
Brat a syn Evelyn spáchal vo veku 22 rokov samovraždu a zdrvení členovia rodiny sa na celých 14 rokov celkom uzavreli do seba. Hovoriť o tejto tragédii bolo až príliš bolestivé. Slová jednoducho neprichádzali a neprichádzajú často ani teraz, pretože hovoriť o danej udalosti bolo a stále je doslova vyčerpávajúce. To dosvedčuje aj skutočnosť ako chúlostivo sa zachová Orlando, jeden z bratov, keď si má len predstaviť, že sa všetci vydajú na spoločnú túru a prirodzene sa budú rozprávať o Evelynovi. Jeho hlas sa láme a on ani nemá možnosť dokončiť myšlienku.
Dokument má jedinečnú atmosféru, ktorú vie navodiť perfektná symbióza rodinnej túry v malebnej prírode za zvukov melancholickej hudby. A síce sa to tak môže zdať, nie je to príliš sentimentálne a nie je to ani patetické. Dokument sa v tomto ohľade síce pohybuje na tenkom ľade, no výborne mu to vychádza. Vo finále potom dostávame krásne poetické dielo, ktoré diváka doslova očarí. A osobne si myslím, že to je práve niečím nadpozemským a tajuplne sa vznášajúcim v povetrí. Je to o smrti a najmä potom o jej akceptovaní.
Podobne ako prichádzajú členovia rodiny Einsiedelovcov pri svojich potulkách prírodou do kontaktu s ľuďmi, ktorých niekedy až veľmi čerstvo zasiahla smrť v rodine, čím medzi nimi nastáva vzájomné porozumenie, aj divák dokáže veľmi ľahko sympatizovať. A to aj napriek tomu, že v prípade rodiny Einsiedelovcov ide o oveľa tragickejšiu udalosť, kedy vlastnou rukou vyhasol mladý život.
Tvorca dokumentu je sám brat Evelyna, Orlando von Einsiedel, oscarový režisér výborných dokumentov ako sú Virunga (2014) alebo The White Helmets (2016).
Evelyn však na rozdiel od spomínaných projektov nepôsobí ako ďalšie dielo v jeho portfóliu. Naopak, človek má pocit akoby sa Orlando potreboval na chvíľu utrhnúť od ostatnej práce a nakrútiť tento veľmi osobný film. Ten môžeme potom dokonca brať aj ako istý druh terapie. A je to vlastne veľmi vhodné a napokon aj celkom pochopiteľné, že si dokumentarista vyberie túto cestu ako sa vysporiadať s vlastnými démonmi.
Evelyn je dojímavý, poetický a veľmi osobný a krehký dokument, ktorý sa veľmi ľudsky snaží nájsť spôsob ako sa vysporiadať s rodinnou tragédiou. Orlandovi súrodenci ako sestra Gwennie alebo brat Robin sú veľmi inteligentní a v odhaľovaní svojich pocitov sa dokážu vyhýbať zbytočným záverom, ktoré by nemuseli byť úplne pravdivé. Podobne ako oni, aj dokument sám skôr veci spytuje, než že by unáhlene vynášal rozsudky, a to je myslím od dokumentu veľmi uvedomelé, zrelé a pravdivé.
