Druhý spánok recenzia: Keď cirkev vládne a veda ostáva v troskách

Druhý spánok recenzia: Keď cirkev vládne a veda ostáva v troskách

14. júla 2020 0 Od Radoslav Irša

Dlho som uvažoval, či v nasledujúcom článku vôbec prezrádzať hlavný dejový zvrat knihy Druhý spánok. Vydavateľ ostáva pri opise na zadnej strane potmehúdsky hmlistý, čo len viac navnaďuje čitateľa odkryť zmysel záhadných indícií. Napokon by však bola večná škoda, neustále sa počas písania snažiť vyhýbať niečomu, čo je na novej knihe Roberta Harrisa to najzaujímavejšie.

Druhý spánok sa na prvý pohľad javí ako historický triler. Naznačuje tomu všetko. Text, ktorý nás privádza do roku 1468, aj goticky ladená obálka knihy. Predsa nám však autor knihy rúca predstavy a očakávania, keď spolu s hlavným protagonistom nachádzame medzi stratenými artefaktmi záhadne zosnulého kňaza, zvláštny plastový objekt so symbolom nahryznutého jablka.

Mladý kňaz Christopher Fairfax prichádza do Addicottského Svätého Juraja, malej dediny na juhozápadnom Anglicku známeho ako Wessex, kde má rýchlo a diskrétne zariadiť pohreb nedávno zosnulého kňaza Lacyho. Ako nám autor prefíkane prezradí hneď v prvej vete, je 9. apríl, rok 1468. Ocitáme sa v období, kedy cirkev vykonávala hony na kacírov, kedy bol každý náznak vedeckého a pokrokového myslenia umlčaný náboženským radikalizmom. Niečo tu však od samého začiatku nesedí. Objavuje sa to nielen v konkrétnom náleze u kňaza Lacyho, ktorý bol podľa všetkého niečomu na stope, ale dokonca aj v malých detailoch ukrytých v Harrisovom texte. Doslova literárne, aj ekologicky, slovo „plast“ prichádza v texte náhodne, ľubovoľne, ako anonymne pohodená PET fľaša alebo téglik od jogurtu uprostred parkoviska.

V knihe Druhý spánok vystupuje minulosť na povrch skrz našu prítomnosť, čo je v údajne historickom románe nezvyklý, až takmer cudzí jav.

Jedinou odpoveďou na záhadné otázky je celá zmena perspektívny. Na tú čitateľ prichádza spolu s hlavným hrdinom. Tento proces sa deje priamo uprostred rozprávania a celá kniha tým získava nový náboj. Žáner sa mení z historického trileru na post-apokalyptický príbeh len nepatrne. Stále sme akoby v historickom zasadení, no svet okolo nás zrazu dostane oveľa atraktívnejšiu podobu. Nálada sa mení a Robert Harris vyťahuje varovný prst, tak veľmi podobný sci-fi žánru.

Názov knihy Druhý spánok môže veľmi ľahko poukazovať na obdobie poznačené skepsou v racionalizmus, vedu a humanizmus. Toto je obdobie po údajnom konci sveta, kedysi závislého na moderných technológiách a digitalizácii. Harris nám priamo neprezradí presný dôvod apokalypsy, no z jeho rétoriky môžeme vydedukovať, že príčinou mohli byť práve extrémne zjednodušenia ľudského života. Možno aj preto sa na vrchol riadenia štátu dostala opäť cirkev. Keďže veda spôsobila kolaps, náboženstvo prevzalo opraty a z bezpečnostných dôvodov vymazalo z ich ponímania škodlivé ozveny minulosti z histórie. Druhý spánok je potom len stav po krátkom bdení uprostred noci. Pričom tento stav bdenia môže byť práve súčasná bezstarostná doba.   

Kniha má slušné tempo a jej prednes si čitateľa rýchlo získa. Zatiaľ, čo v prvej polovici sledujeme skôr výlučne mladého Fairfaxa a jeho pátranie a pochybovanie, druhá časť knihy nám predstavuje ďalšie zaujímavé postavy. Harris si nedáva tú námahu rozpisovať sa do hĺbky o vedľajších postavách.

Naopak, stačí jedna dramatická situácia, jedna silná scéna, a čitateľ si k postavám rýchlo nájde cestu. Každý jeden je vykreslený zaujímavo a špecificky, a ich spoločná misia sa tým pádom stáva oveľa atraktívnejšia.

Otvorený koniec nemusí sadnúť úplne každému. Ja osobne však nepotrebujem všetko dopodrobna vysvetliť. Zdieľam názor filmového režiséra Davida Lyncha, že vďaka prežívajúcej záhade a tajomstvu ostáva dielo aj na svojom konci stále súčasťou diváka, v tomto prípade čitateľa. Druhý spánok sa môže zdať ako jasný príbeh s jednoduchou premisou, no v jeho kontexte sa ukrývajú malé črepiny, odkazujúce na dôležité aspekty celého príbehu. Podobne ako to Harris robí napríklad v spomínanom využívaní, pre danú dobu, netypických slov. Autor to čitateľovi jednoducho nechce všetko prezradiť. Naopak, radšej sa uchýli k provokatívnemu opisu a zvyšok necháva na čitateľovi.

Niektorí kritici knihu dokonca porovnávajú s Príbehom služobníčky Margaret Atwoodovej. Tým, že sa dostávame do spoločnosti riadenej cirkvou, ktorá vládne pevnou rukou na princípoch strachu a zamlčovania, je táto podobnosť určite zaslúžená. Všetci bádatelia a vedci sú kruto označovaní vypáleným K ako kacír na čele. Každý, kto by sa odvážil odkrývať stratené výdobytky minulej civilizácie, je bez milosti odsúdení a popravení. Na druhú stranu, Harris rozohráva zaujímavú hru, no jej pravidlá neplánuje dodržiavať. Namiesto toho sa jeho kniha čím ďalej tým viac kráti, pričom rozohraný príbeh má perspektívu pokračovať ďalej. Tento príbeh a tieto postavy majú silu vydržať a priniesť nám ešte niečo viac. Bohužiaľ, tajomné finále náhle privedené do bezvedomia, či doslova do bezsenného spánku, neuspokojí každého.    

Druhý spánok je netradičný triler. Pohybuje sa na vlastnom žánrovom pomedzí. Niekedy kniha pripomína detektívku, inokedy dobrodružnú literatúru. Raz nás autor privedie do centra napínavého súdneho konania, inokedy sa nezdrží poukazovať na hroziace environmentálne problémy. Vtedy akoby k nám prehováral sám Harris, skeptický a unavený zo súčasného trendu mobilných zariadení a extrémnej pohodlnosti moderného človeka. Druhý spánok má veľa zaujímavých stránok, aj preto by bola škoda, ak by človek ku knihe pristupoval len ako k obyčajnému trileru. Z tohto hľadiska by mohol ostať mierne sklamaný.  

Druhý spánok vydáva vydavateľstvo Slovart a kúpiť si ju môžete na gorila.sk

  • Originálny názov: The Second Sleep
  • Počet strán: 232
  • Vydavateľstvo: Slovart, 2020
  • Preklad: Otto Havrila