★ ★ ★ ★ ☆
Po úspešnom a oceňovanom filme BlacKkKlansman sa režisér Spike Lee vracia na scénu s očakávanou novinkou s názvom Da 5 Bloods. Film z produkcie Netflixu je o návratoch a o rozjímaní nad vlastnou históriou. Je to film, ktorý má široký tematický záber. Jeho vízia nie je ucelená. Naopak, vyzerá to akoby sa tvorcovia pri písaní scenára nechávali unášať vyvstávajúcimi odbočkami. Akoby sa im vedome podriaďovali, a vždy keď sa naskytla nová otázka alebo nová problematika, vždy ju s ochotou zahrnuli do svojho obrazu. Každá odbočka si v tejto pestrej mozaike našla svoje miesto, pretože pravda je komplikovaná a často protichodná.
Da 5 Bloods je rozpoltený film. Film plný kontradikcií a rozdielov. Je to neočakávaná jazda džungľou a to nielen po obsahovej stránke, ale aj po strane filmového rozprávania.
Na jednu stranu začína Spike Lee viac-menej realisticky. Vzápätí však svoje dielo podmieňuje filmovému výtvoru a necháva ho spadnúť do expresívnej satiry. Film začína dokumentárnym štýlom. Dozvieme sa o účasti Afroameričanov vo vietnamskej vojne. Muhammad Ali nám v zázname z jeho rozhovoru pripomenie, prečo by ho ani nenapadlo narukovať. A aj týmto spôsobom sa veľmi jednoducho a účinne zameriame na pokrytecké zneužívanie Afroameričanov bojujúcich vo Vietname. Napokon nám Spike Lee ukáže bez obalu hrôzostrašné zábery vojnových zverstiev, pred tým než jedným strihom otáča atmosféru a štýl o stoosemdesiat stupňov, a my sa ocitáme v súčasnom Vietname plnom života, zábavy a turizmu.
Hlavnými hrdinami tohto príbehu sú štyria bývalí americkí vojaci. Paul (Delroy Lindo), Melvin (Isiah Whitlock Jr.), Otis (Clarke Peters) a Eddie (Norm Lewis) prichádzajú naspäť do Vietnamu, aby v džungli našli nielen ostatky svojho padlého priateľa Normana (Chadwick Boseman), ale taktiež aby našli dávno stratené zlato.
Každého jedného zo štvorice priateľov čaká vo Vietname niečo vlastné. Či už je to stratená rodina, alebo stále prevládajúca trauma, vojna ostáva stále veľmi prítomná. A to v každom obraze utrpenia, ktoré náhodou s vojnou vo Vietname nemusí priamo ani súvisieť. Z tohto hľadiska otvára Spike Lee plnú debnu príbehov, ktoré sa na diváka vyvalia doslova všetky naraz. To môže mať za následok, že film síce môže pôsobiť neočakávane, avšak nie úplne priateľsky.
Netflix môže byť vzhľadom na žiadosti tvorcu viac benevolentný než napríklad iné produkčné štúdia. A u slávnych režisérov ako je aj Spike Lee je táto kreatívna sloboda viac pochopiteľná. Podobné pocity som mal napríklad aj u Scorseseho Irishmana. Da 5 Bloods má v sebe tiež túto objemnosť záberu. Túto vášeň vyrozprávať bez hraníc a bez väčšieho pomyslenia na divákovu pozornosť, príbeh autorsky a možno až experimentálne. Na rozdiel od Irishmana sú sekvencie z minulosti nakrútené ako úplne odlišný film. Navyše herci tu hrajú, až na mladého Bosemana, samých seba, čo taktiež podnecuje k úvahám a diskusii.
Film pôsobí akoby Spike Lee nechcel spadať len do jednej kategórie.
Na jednu stranu tu máme návrat afroamerických veteránov do krajiny, ktorá ich poznačila na celý život. Na druhú stranu tu začína príbeh o nenásytnosti a bláznovstve. A potom dokonca aj akčný film o úteku z džungle a záchrane vlastného života. Pripomína to citát z Forresta Gumpa, pretože tento film je naozaj ako bonboniéra, a človek nikdy nevie, čo ochutná.
Do toho sa pridávajú experimentálne a z môjho pohľadu vydarené epizódy, ako napríklad Paulove monológy, ktoré pripomínajú Edwarda Nortona v jednej z najlepších scén z filmu 25. hodina (2002). Našťastie, režisérom je stále Spike Lee. A preto je dobré, že film má aj napriek rozlietanému charakteru stále množstvo symboliky a výpovednej hodnoty. Divák sa nenudí najmä preto, že Spike Lee nenakrúca prázdne obrázky. Jeho filmy sa dajú čítať v kontexte reálneho sveta a Da 5 Bloods si vzhľadom na súčasný stav rasových nepokojov, nemohol vybrať lepší čas premiéry.
