Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu recenzia

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu recenzia

5. novembra 2019 0 Od Radoslav Irša

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je skutočný príbeh otca a syna a ich neuveriteľnej snahy prežiť nacistické vyhladzovanie Židov počas druhej svetovej vojny. Je to príbeh, ktorý nemusel nikdy vzniknúť. A jeden z hlavných dôvodov, prečo sa tak stalo, bolo podľa autorových slov iba vďaka „šikovnosti, súdržnosti a výnimočne veľkej nádielke šťastia.“ Gustav a jeho syn Fritz toto šťastie mali. A to aj napriek tomu, že sa často dostali do situácií, ktoré vyzerali dopredu dávno stratené. Táto kniha je výnimočná aj vďaka tomu, ako veľmi osobne poukazuje na zvrátené systematické vyhladzovanie ľudí, a koľko šťastia stálo za tým, aby sa spomedzi miliónov vyhasnutých životov zachránili dve duše jednej krvi.

Autor knihy, Jeremy Dronfield, privádza čitateľa do centra Viedne. Bol marec, rok 1938 a Viedenčanov prekvapila nezvyčajná smršť bielych letákov padajúcich z oblohy. Prekvapujúca agitácia blížiacich sa volieb len predznamenávala nacistický anšlus Rakúska. Ako píše Dronfield, pre rodinu Kleinmannovcov išlo o otázku života a smrti. Netrvá dlho a z Viedne sa stáva podľa slov britského novinára citovaného v knihe, mesto prenasledovania, mesto sadizmu. Po vlne zatýkania sa do väzenia dostávajú aj Gustav s Fritzom. Tak sa začína ich hrôzostrašná cesta po koncentračných táboroch.

Buchenwald, jeden z táborov, kde boli otec aj syn väznení. Uprostred je Goetheho strom.

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu jasne prezrádza hlavný emotívny zvrat v tomto skutočnom príbehu. Nie je však zďaleka jediný.

Dronfieldova kniha je plná nielen hrôzostrašných momentov, ale aj srdcervúcich okamžikov. Okrem strastiplnej cesty otca a syna, sledujeme aj osudy druhého brata Kurta, dcér Herty a Edith a ich matky Tini. Ich rozdelenie, niekedy násilné, inokedy nutné a zachraňujúce, len dopĺňa silné okamžiky, ktoré si táto rodina musela vytrpieť. Nacistická mašinéria je v knihe symbolicky prirovnávaná k drvičke kameňa. A síce táto drvička zničila celé generácie, niektorí členovia Kleinmannovcov preukázali nezdolateľnú silu po živote. Aj tá im neraz zachránila život.

Dronfield rozpráva knihu zväčša ako literatúru faktu. Jeho poznámky na konci knihy nám dokonca dávajú možnosť nahliadnuť do rôznych nesúvislostí, kedy sa mohli, podľa očitých svedkov, niektoré udalosti inak odvíjať. Základ je však stále veľmi reálny. Autor taktiež neraz zamieri aj hlboko do úvah a pocitov dvoch hrdinov. Je to aj vďaka tomu, že jeho kniha vychádza z Gustavových osobných poznámok, ktoré si zapisoval počas celého trvania vojny do tajného denníka. Tým pádom máme možnosť Gustava aj Fritza poznať oveľa bližšie.

Autor nám taktiež detailnejšie približuje aj zákutia samotného holokaustu. Ten často zachádzal do každodenných vrážd a týrania väzňov. Vďaka priamemu svedectvu Gustavovho denníka s ním máme možnosť zdieľať jeho nočné mory, ktoré počas svojej cesty videl. Hrôzostrašné epizódy masívneho vraždenia sú neľahkým čítaním. Ich desivosť tkvie najmä vo veľmi živých opisoch, ktoré nám približujú holokaust v oveľa širšom kontexte.

Rodina Kleinmannová, apríl 1938.

Okrem faktov z osobných výpovedí nám autor v knihe približuje aj nelogickosť a pokrytectvo nacistickej ideológie.

Robí to najmä vtedy, keď nám odhaľuje ako ľahko sa zo Židov stávali Nežidia len kvôli ich šikovnosti a práceschopnosti. Len tým, že človek vymenil odznak, strhol žltú hviezdu a namiesto nej si pripol červený trojuholník politického väzňa, okamžite nadobudol post árijca. Nič iné sa nezmenilo. Dronfield sa pochopiteľne nedrží na uzde, keď píše, že „táto trápna komédia naplno ukázala obludnú hlúposť nacistickej rasovej ideológie.“ Prežiť si však napokon vyžadovalo ešte oveľa viac. Šťastiu sa muselo ísť naproti. A preto aj vďaka usilovnosti a húževnatosti sa Gustav a Fritz napokon neraz dostávali mimo terč pozornosti, čo bolo jedno z hlavných opatrení ako prežiť.

Sila knihy Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu prebýva v detailoch. Človek mohol čítať veľa kníh, mohol vidieť veľa filmov alebo dokumentov, no sila priameho svedectva, ktorú nájdeme aj v týchto stránkach, robí z holokaustu vždy čerstvý horor. Gustav a Fritz prekonali odyseu utrpenia a bolesti a ich spoločná cesta peklom je takmer nepredstaviteľná. Vždy, keď človek počuje nové a nové detaily zverstiev, ktoré sa páchali pre dobro pár vyvolených, musí neveriacky krútiť hlavou. Podobne ako to robil zranený nemecký vojak Alfred Wocher, ktorý sa dal náhodou s Fritzom do reči. Židovstvo, bol jediný zločin, ktorý spáchal, a prečo je v Osvienčime, prezradil bývalému vojakovi. Ten mu ale odmietal veriť. Bolo to neuveriteľné a smutné, píše Dronfield, ale pravda. Až obesený väzeň na elektrickej ohrade Wochera presvedčil. Vtedy nemecký vojak plakal nad mŕtvym väzňom z koncentračného tábora.

  • Originálny názov: The Boy Who Followed His Father into Auschwitz
  • Počet strán: 324
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2019
  • Preklad: Zuzana Gáliková