Capone recenzia: Posledný rok slávneho mafiána končí tragicky

Capone recenzia: Posledný rok slávneho mafiána končí tragicky

13. mája 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ☆ ☆ ☆

Režisér Josh Trank sa po piatich rokoch od neslávne známeho prípadu Fantastickej štvorky (2015) vracia s novým filmom. Capone mal byť režisérovým vykúpením za všetky jeho argumenty a dôvody, že za neúspechom jeho predchádzajúceho filmu nestál v skutočnosti on ako režisér, ale skôr produkčné štúdio 20th Century Fox a jeho kreatívny vplyv na film. Bohužiaľ, Capone tieto tvrdenia ani zďaleka nepotvrdzuje. Naopak, film skôr prináša isté pochybnosti do minulých sporov, či by bez zásahov štúdia nedopadla Fantastická štvorka ešte ďaleko horšie. Pretože Capone napočudovanie trpí ešte oveľa viac ako spomínaná komiksovka.

Hlavnou postavou filmu je Al „Fonzo“ Capone (Tom Hardy). Jeho najlepšie roky sú dávno za zenitom. Kvôli zdravotným problémom už dokonca ani nesedí v cele slávneho Alcatrazu za daňové podvody. Naopak, ocitáme sa v poslednom roku jeho života, ktorý známy mafián trávi na Floride vo svojej prepychovej vile, plnej antických sôch a širokej zbierky obrazov. Ťažko by sa dalo hovoriť o zaslúženom odpočinku. Al Capone je v 47-rokoch po mŕtvici a trpí na neurosyfilis. Je síce obklopený svojou rodinou, ženou, deťmi, vernými poskokmi a mexickými pracovníkmi, dokonca aj celou plejádou ďalších často imaginárnych postáv, avšak jeho myseľ je po väčšinu filmu celkom stratená. Akousi hlavnou zápletkou filmu je potom 10 miliónov dolárov, ktoré Capone niekde zakopal a nikto – dokonca ani on sám – netuší kam.

Capone je viac ako o stratených peniazoch skôr o duševnom utrpení vraha a zločinca.

Žánrom sa film pohybuje niekde na pomedzí drámy a hororu, najmä v momentoch, keď sa Capone ako prízrak zakráda po svojej vile, utrápený vlastnou minulosťou. S týmto taktiež súvisia aj jeho večné halucinácie, ale taktiež aj hrôzostrašná podoba tejto tragickej postavy. Tím FBI, ktorý mafiána sleduje, na čele s ambicióznym mladým agentom Crawfordom (Jack Lowden) sa domnieva, že Capone svoj zdravotný stav šikovne predstiera, aby sa vyhol kriminálu. A istým spôsobom je táto myšlienka vo filme znázornená, avšak podobne ako všetko ostatné, pôsobí veľmi plytko a nedotiahnuto.

Obsahovo sa film pohybuje niekde v neurčitom teritóriu. Na preskúmanie vlastnej viny, na znázornenie niečoho hlbokého a ľudskejšieho, ide Trank príliš po povrchu a jeho symbolické obrazy nefungujú ako by mali. A to je práve z dôvodu druhej strany, keď sa film snaží pridať na akčnosti alebo inak povedané, na akomsi druhu zábavného spestrenia, no vtedy doslova strieľa slepými nábojmi, keďže ide o scény pre diváka vytrhnuté z kontextu. Myšlienky nie sú dostatočne dotiahnuté do konca a tým pádom absolútne strácajú akékoľvek citové väzby.

Najhoršie je sledovať v hlavnej úlohe človeka po mŕtvici, ktorý nedokáže povedať ani vlastné meno.

Trank mohol byť viac odvážny. Možno by nezaškodilo viac hrať na kartu, respektíve viac otvorene priznať kartu, či Capone svoj zdravotný stav predstiera alebo nie. Nezaškodilo by sa s touto témou jednoducho viac pohrať. Bohužiaľ, Tom Hardy hrá postavu, ktorá celý film strávi bručaním, mrnčaním, slintaním a prdením. Hardy môže hrať dobre, ale ako človek po porážke nedokáže uniesť celý film. Navyše, jeho make-up pôsobí viac symbolicky ako reálne, pretože ťažko si v ňom predstaviť 48-ročného muža s nadváhou.

Capone je Trankov vyhasnutý návrat na filmovú scénu. Je to film, ktorému chýba hlbší zmysel a jeho tematika nefunguje ako by mohla. Scény sú zabité hlavnou postavou, ktorá nedokáže na diváka preniesť akékoľvek hlbšie city. Vykúpenie z hriešneho života sa nekoná. Dokonca aj atraktívny výber hororového žánru stroskotáva bez vyvrcholenia. Capone má veľké medzery nielen po obsahovej stránke, ale trpí aj v scenári a v réžii, čo je najviac vidieť na neistom herectve Matta Dillona. Na Trankovo vykúpenie a uverenie, že dokáže zopakovať dobrý film, akým bol jeho debut Kronika (2012), si tak budeme musieť ešte asi počkať. Otázne je, či to vôbec ešte niekoho bude zaujímať.