Kniha Buď svetlo je liekom na pesimizmus dnešnej doby. Je to kniha, ktorá stojí na opačnej strane dnešného trendu získavať informácie zo sociálnych sietí alebo z nedôveryhodných médií. Je to kniha, ktorá nám pripomína niečo, na čo sme už ako ľudia modernej doby dávno zabudli. Je to niečo univerzálne platné. Niečo, čo trvalo oveľa dlhší čas, než je dĺžka ľudského života, čo môže byť zákonito práve ten dôvod, prečo si ľudia, ktorí výdobytky vedy zažili už ako niečo samozrejmé, túto skutočnosť ani neuvedomujú. Čo viac, autor knihy Steven Pinker nás vo svojom diele opakovane presviedča, že pokroky moderného sveta, nie sú niečo normálne a prirodzené. Naopak, podľa neho môžu byť ľudia šťastní, že žijú v dnešnom svete, riadenom osvieteneckou filozofiou pokroku, vedy a humanizmu.
Chaos a tragédia stáli na počiatku ľudskej snahy vymaniť sa spod područia prírodných zákonov, ktoré človeku neboli nikdy naklonené. Ako tvrdí Pinker „nedeje sa to preto, že by príroda chcela chaos, ale preto, že existuje omnoho viac možných stavov neusporiadanosti ako usporiadanosti. Je to, ako keď si na pláži postavíte hrad z piesku. Večer odídete a na druhý deň nájdete už len beztvarú kôpku.“ Pinker čitateľa presviedča o tom, že súčasný svet by nemal byť braný ako samozrejmosť. A jeho fungovanie a uvedomovanie si jeho fungovania je v skutočnosti dopredu dosiahnutým optimizmom. Ako píše sám autor knihy, svet spustil „veľký únik z chudoby, chorôb, hladu, negramotnosti a predčasných úmrtí – najprv na Západe, no postupne aj vo zvyšku sveta.“ A za týmto únikom nestál nik iný, než sám človek.
Buď svetlo odmieta romantické predstavy o návrate k prírode. Naopak, kniha zastavuje človeka v každodennej frustrácii, či už kvôli pracovným alebo osobným problémom, a pripomína mu, že môže byť šťastný, že sa narodil v súčasnosti.
Dôvodom nie sú len pokroky v zdravotníctve a poľnohospodárstve. Pinker poukazuje na samozrejmé veci s oveľa triezvejším pohľadom. Takým je napríklad aj chvála nových vynálezov, ktoré nielenže zlepšujú životnú úroveň, ale navyše aj šetria ľuďom čas na iné aktivity. Či už ide o práčky, chladničky, mraziarenské boxy alebo LED žiarovky. Hlavný dôraz kladie Pinker vždy na najzásadnejšie potreby človeka, pričom sa odkazuje aj na ďalších intelektuálov rovnakého názoru. Za spomenutie rozhodne stojí jeho citácia C.P. Snowa:
„Pokojne môžete odmietnuť priemysel, je to vaše osobné rozhodnutie – slobodne si meditujte pri jazere Walden, ak chcete. Ak nie ste nároční na stravu, neprekáža vám, že väčšina vašich detí neprežije prvé mesiace, odmietate gramotnosť, stačí vám život kratší o dvadsať rokov, tak potom plne rešpektujem vaše estetické zhnusenie nad touto dobou.“
Podobných citátov podporujúcich Pinkerove teórie sa v knihe nachádza viac. Sú uštipačné, ironické, ale ich obsah hovorí za veľa. Pinker sa však v knihe nezdržiava len u základných ľudských potrieb a výdobytkov, akými sú pokorenie hladu, či množstva pre ľudstvo smrteľných chorôb. Jeho kniha je rozdelená do kapitol, ktoré sa viac zameriavajú na problémy dnešného sveta. Ich názvy sú napríklad Bohatstvo, Nerovnosť, Životné prostredie, Existenčné hroby, Terorizmus alebo Demokracia. V tomto ohľade si Pinker vyberá veci, ktoré dnešného človeka môžu znepokojovať oveľa viac. A autor veľmi múdro a do hĺbky každého čitateľa presviedča o tom, že jeho obavy sú v skutočnosti zväčša postavené na vode.
Na pomoc si berie množstvo grafov a tabuliek, ktoré mapujú daný problém z historického hľadiska. Tým pádom vkladá dnešné štatistiky, napríklad teroristických útokov, do oveľa objektívnejšieho kontextu. Výsledkom je potom prehľadný graf, ktorý človeku ozrejmí, že napríklad západná Európa bola v roku 2015 v počte úmrtí v dôsledku teroristických útokov v oveľa lepšom stave, než tomu bolo napríklad v 70. rokoch minulého storočia. Podobných grafov s viditeľne sa zlepšujúcimi trendmi je potom v knihe oveľa, oveľa viac.
Steven Pinker si však triezvo uvedomuje, že pokrok a zlepšovanie ľudských podmienok nie je lineárnou a monotónnou záležitosťou.
„Príkladom sú dve svetové vojny, prudký nárast zločinnosti v západných štátoch od polovice šesťdesiatych do začiatku deväťdesiatych rokov a množstvo občianskych vojen v rozvojovom svete po dekolonizácii,“ odpovedá Pinker v jednej sekcii knihy. Tá je štylizovaná ako rozhovor medzi ním a skeptikom, pokladajúcim často aj čitateľove vlastné pochybovačné otázky. A tie sú samozrejme na mieste, pretože každý z nás má v niektorých smeroch svoje pochybnosti. Najmä potom u knihy, ktorá tvrdí, že svet v skutočnosti smeruje k ešte väčšiemu blahobytu, než k vlastnej deštrukcii. Našťastie, Buď svetlo dokáže človeka väčšinou otočiť v jeho negativizme, a to presvedčivo cez vedecky podložené dôkazy. Sám Pinker je však viac než opatrný pri otázkach globálneho otepľovania alebo finančnej nerovnosti. Naďalej však silno verí v ľudský rozum schopný popasovať sa s každým problémom. A treba poznamenať, že jeho veria je silno nákazlivá.
Buď svetlo je inteligentná kniha nabitá množstvom nových informácii. Každá kapitola, dokonca každá strana tejto bohatej knihy, obsahuje pre čitateľa množstvo nových poznatkov. Aj tým sa stáva jeho, či jej, dôverným spoločníkom pri hľadaní nových názorov. Steven Pinker nám ponúka oveľa optimistickejší pohľad na svet. A jeho kniha je sama o sebe povznášajúcou skúsenosťou, ktorá nielenže učí, ale taktiež človeka núti cez nové poznatky cítiť nový, svieži nádych do života. Pinker však nie je žiadny idealista. Jeho text nemožno považovať za niečo naivne pozitivistické. Naopak, jeho poznatky, názory a argumenty sú komplexné a idú do hĺbky.
Okrem toho, že kniha prináša pre čitateľa nové informácie, svojím prednesom taktiež okrajovo učí človeka analytickému mysleniu a debate.
Buď svetlo má mnoho podobných pozitívnych vlastností. Toto dielo a v podstate aj jeho vznik samotný sa pravdepodobne uskutočnil aj ako pripomienka niečoho v spoločnosti zabudnutého, či dokonca vedome prehliadaného. Kniha s podtitulom Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku však aj z tohto dôvodu určite patrí medzi to najlepšie, po čom môže človek, v dnešnom často umrnčanom, negativistickom, a ako Pinker vznikom svojho diela dokazuje, aj ignorantskom svete, siahnuť.
- Originálny názov: Enlightenment Now
- Počet strán: 648
- Vydavateľstvo: Tatran, 2019
- Preklad: Martin Djovčoš, Igor Tyšš
