After Life recenzia: Ricky Gervais hľadá novú nádej bez milovanej ženy.

After Life recenzia: Ricky Gervais hľadá novú nádej bez milovanej ženy.

23. marca 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

After Life, nový seriál Rickyho Gervaisa, je iný ako jeho predchádzajúce projekty. Britský komik je dobre známy tým, že dokáže vtipkovať na každú tému, či už ide o ľudí s obezitou, kresťanstvo, „smrteľné“ alergie alebo dokonca holokaust. Gervaisov humor však obsahuje akúsi pomyselnú tenkú čiaru, ktorá aj napriek veľmi ostrému slovníku, zachováva istý rešpekt a vnútornú pokoru. Zaumieniť si, že mu nič nie je sväté, je veľmi unáhlené rozhodnutie. A jeho nový seriál toto veľmi trefne dokazuje.


Tony (Gervais) stratil po 25 ročnom manželstve svoju milovanú ženu, ktorá zomrela na rakovinu. Každý deň sleduje jej videá na notebooku, kde mu žena zanechala akýsi návod, ako v živote nájsť nový zmysel a pokračovať bez nej. Nanešťastie pre Tonyho, žena možno ani len nevedela, ako veľmi dôležitá preňho bola. Ako sám Tony povie, nesnažil sa nič dokázať, nesnažil sa byť lepším v tom čo robí, nesnažil sa získať lepšiu prácu, ani nič podobné. Stačilo, aby každý deň prišiel domov za svojou ženou a bol šťastný. V týchto slovách si potom ľahko uvedomíme, prečo sa Tony rozhodne nevyhovieť prianím jeho nebohej lásky. Naopak, melancholický vdovec sa rozhodne správať doslova ako „hajzel“. Bude hovoriť a robiť, všetko, čo mu príde na myseľ, a až ho to prestane baviť, jednoducho sa zabije.


Seriálový formát je zaujímavý v tom, že podobne ako Ricky Gervais – stand-up komik, je aj Ricky Gervais – Tony, podobne naladený. Divák sa dokonca nemôže ubrániť dojmu, že Tony funguje ako Gervaisovo alter-ego. Všetko, čo mu v spoločnosti lezie na nervy, všetko čo chce povedať, je sám Gervais, kto hovorí. Toto by nemuselo byť ani tak veľmi šokujúce, prihliadnuc na to, že všetkých šesť dielov seriálu sám napísal. Zaujímavejšou je však narastajúca seba-reflexia, ktorá Tonyho/Gervaisa pomaly zožiera a otvára mu oči, že niekedy je naozaj lepšie byť ticho.


Seriál je možno až priveľmi krátky. Šesť epizód do 30 minút utečie ako voda. To by možno ani tak nevadilo, ak by sa v každom diele neopakoval rad podobných scén. Jediný rozdiel je iba v texte. Postavy sú síce zaujímavé, ale každá jedna má svoje miesto v danej lokalite, ktorá sa nemení. V konečnom dôsledku to vychádza tak trocha lacno. V rámci samotnej produkcie určite šetrne, to však neznamená, že Gervaisove repliky v týchto momentoch nie sú zábavné. Sledovať tak môžeme napríklad Tonyho otca, ktorého jeho syn pravidelne navštevuje v domove pre seniorov, staršiu vdovu, ktorú Tony stretáva na lavičke pri hrobe svojho manžela alebo nenávideného psychológa.


Čo je najhlavnejšie – humor ostáva výborný. Navyše, ako už bolo spomenuté, Gervais si dáva dosť priestoru pre svoje životné filozofovanie. Tony je tým pádom podobne inteligentne zábavný ako sám Gervais, čoby stand-up komik. Zrkadlo spoločnosti, ale v neposlednom rade, a špeciálne teraz aj sám sebe, nastavuje jednoducho opäť perfektne. Škoda len ťažkopádnejšieho a prvoplánového rozjazdu. Všetko v tomto seriály sa zdá byť totiž až príliš účelové a skratkovité. To taktiež súvisí so spomínanou šablónovitosťou jednotlivých epizód.