★ ★ ☆ ☆ ☆
6 Underground od Netflixu je najnovší príspevok do kinematografie jedného z najznámejších režisérov akčných filmov. Časy Skály (1996) alebo Armageddonu (1998) sú však dávno preč a 6 Underground bohužiaľ pokračuje v rade nepodarkov. Tých je od prvých Transformerov (2007), filmu, ktorý priniesol závan nádeje po Bayových vydarených 90. rokov, nanešťastie viac než dosť. Zdá sa akoby sa Bay nechcel veľmi zapodievať kritikou svojich predchádzajúcich titulov. A už vôbec nie ich nejako opravovať. Jeho vízia je jasná a jeho ambície sú nasmerované skôr k vizuálnej stránke, než k hocičomu inému. Vyzerá to potom tak, že Bay ešte viac nafukuje to, čo by mu mohlo byť vytýkané. A nafukuje to sebavedomo až do zvláštne chaotických a nekoordinovaných rozmerov.
Film rozpráva „príbeh“ o skupinke pomstiteľov, ktorí chcú trestať zlých ľudí. Naozaj zlých ľudí, ako sa vyjadruje hlavný hrdina Ryan Reynolds, ktorý tu opäť raz hrá sám seba. Údajne zlý človek hodný trestu je konkrétne Rovach Alimov (Lior Raz), diktátor a tyran Turgistánu, fiktívnej krajiny niekde na Blízkom východe. Všetci členovia sú akože oficiálne mŕtvi, a aj preto majú údajne lepšie možnosti ako napravovať krivdy vojnových zločincov. Z „príbehu“ však veľa nečakajte. 6 Underground pôsobí ako jeden dlhý videoklip alebo ako kamerové cvičenie.
6 Underground obsahuje akčné scény len preto, aby existovali. Nemajú žiadny kontext, nemajú začiatok, nemajú koniec, existujú preto, pretože sú akože pekné na pohľad.
Úvodná naháňačka vo Florencii je tohto krásnym príkladom. Divák vlastne ani netuší, čo sa deje, ale nikoho to ani veľmi nezaujíma. Hudba strieda hudbu, záber strieda záber. Je to rýchle, je to dynamické, navyše sa Bay rozhodne, že do každej havárie navyše ešte prizná ľudské telá. A ak sa k nešťastným obetiam pridajú aj nevinní civilisti, nevadí. Ryan Reynolds to okorení opäť raz nejakou deadpoolovskou vsuvkou (ako v každom jednom filme, v ktorom sa Reynolds objaví) a divák je spokojný.
Režisérovi sa však postupne darí docieliť toho, že konkrétne táto úvodná scéna je tak hlúpa, až je z nejakého zvláštneho dôvodu zábavná. Nie je to však ten typ bláznivej zábavy, akú nájdeme u filmov, ako sú napríklad Wanted (2008), Hardcore Henry (2015) alebo Kick-Ass (2010). Naopak, v tomto prípade Bay skôr lobotomizuje a diváka otupieva na svoju vlnu. Vo výsledku potom sledujeme akýsi chaotický zhluk akčnej zábavy bez emócie, bez kontextu, bez starosti. Toto však zákonito dlho nevydrží a filmu veľmi rýchlo dochádza dych.
Hlavná pointa potrestať zlého diktátora stroskotáva na povrchnom a veľmi jednoduchom moralizovaní, ktoré len zbytočne tvorí kritiku voči tejto americkej jednoduchosti trestať zlo a nastoľovať dobro.
Diktátor Rovach je akože veľmi zlý človek, no vieme to skôr z toho ako nám to Reynolds veľmi popisne a seba parodicky prezradí, než že by sme Rovachovu zlú náturu videli na vlastné oči. Ako zloduch tak potom zlyháva na plnej čiare. A záver pripomínajúci Gaddafiho koniec je podobne morálne otázny ako je otázna glorifikácia znásilňovania žien v českej populárnej kinematografii. Inými slovami, film mal radšej ostať u svojej hlúpej akčnosti, pretože akékoľvek filozofovanie mu ide ešte horšie.
Michael Bay sa viditeľne vyvíja opačným smerom ako by sme chceli. Vzhľadom k tomu ako je 6 Underground dynamický a výbušný film, je celkom prázdny a vo finále nudný. Nemá žiadne atraktívne postavy, nemá emócie, má len všetko to, čo majú všetky Bayove filmy posledných rokov. Prázdnu akciu a viditeľné vyžívanie sa v plánovaní akčných scén. Ale zdá sa, že samotnému režisérovi to viditeľne neprekáža. Zrejme ho to naopak od divákov veľmi baví.
