1794 recenzia: Návrat do mesta hriechu a brutálneho zločinu

1794 recenzia: Návrat do mesta hriechu a brutálneho zločinu

5. januára 2021 0 Od Radoslav Irša

Román 1794 je pokračovaním úspešného kriminálneho debutu 1793, švédskeho spisovateľa Niklasa Natt och Daga. Kniha nás privádza naspäť do spoločnosti známych hrdinov z prvej knihy. Ubehol síce len rok, no životné osudy rýchlo naberajú na razantných zmenách. Je to ako inak najmä príčinou často krutého, špinavého a hriešneho Štokholmu na konci 18. storočia. Márne by sme čakali, že sa druhá kniha bude mierniť v nezaobalených popisoch. Svet ostáva naďalej prehnitý a na povrch hnusu a špiny sa opäť raz vytláčajú krvilačné praktiky. V Západnom svete môže prebiehať osvietenstvo, to ale neznamená, že švédska spoločnosť si začne užívať svetlé výdobytky humanizmu a vzdelávania. Naopak, doba si kvôli krutým obštrukciám a zákazom osvojí pomenovanie „Železná doba“. A ľudia ako obvykle, trpia.

Je príjemným prekvapením, že príbeh knihy 1794 vôbec nezačína, kde by sme čakali. Niklas Natt och Dag mení lokáciu a prenáša nás do slnečného Karibiku, konkrétne na ostrov Svätý Bartolomej.

Švédska kolónia je však na míle vzdialená utopickému raju. Našim sprievodcom sa stáva mladík menom Erik Tri Ruže, ktorého sprevádza bratranec Johan Axel. Jeho cesta na ostrov je vynútená, keďže ide o akúsi snahu zmariť jeho ľúbostný vzťah so ženou, nežiaducou pre jeho rodinu. Keď sa obaja hrdinovia po úmornej plavbe konečne dostavia na sľubný ostrov, s hrôzou zisťujú, že ide len o „vysušené skalisko, šupinatý kĺb vypínajúci sa nad vodnou hladinou v odtieňoch hnedej a okrovej.“ A niet sa čomu diviť. Román 1794 neponúka svetlé východiská. Toto je len prvé symbolické znechutenie, ktoré nás privádza do krutého sveta prekvitajúceho otroctva, bolesti a biedy. Akékoľvek ilúzie sa roztápajú v nehostinnom svete prevládajúceho zla. Keď sa Erik dozvedá o krutom údele otrokov, odsúdených trpieť za účelom zisku, prvý raz máme možnosť nahliadnuť do šokujúceho zistenia, že ľudia boli možno od nepamäti priklonení páchať neprávosti.

„Možno divosi nikdy neboli ušľachtilí. Možno bol náš druh od prvej chvíle napadnutý hnilobou. Možno bol svet iba starší, no nikdy nebol lepší. Možno nám všetky tie pokroky, ktoré nazývame civilizáciou, dovoľujú praktizovať zlo nášho rodu v rozsahu, aké dosiaľ svet nevidel.“

Kapitola o Erikovi je súčasťou jedného väčšieho celku, no podobne ako tomu bolo aj v predchádzajúcej knihe, 1794 sa taktiež odvíja v štyroch celkoch.

Tie sa rozpínajú do bohatých pavučín, čím nám dovoľujú poznať oveľa viac, než je len jedna hlavná tepna príbehu o vyšetrovaní brutálnej vraždy mladej nevesty. Hlavným hrdinom ostáva naďalej jednoruký dráb Jean Michael Cardell. Osud Cecila Wingea nechám na čitateľovi. Môžem len prezradiť, že do hľadáčika sa dostáva aj Cecilov brat Emil. Anna Stina sa taktiež dostane k slovu, pričom jej neľahký osud sa bude ešte viac zamotávať.

Ako je už vo vydavateľstve Tatran zvykom, kniha je sama o sebe aj v tomto prípade krásny predmet. Spolu s prvým dielom ide o začiatok atraktívnej kolekcie, ktorá bude zdobiť nejednu knižnicu a vypýta si množstvo obdivných pohľadov. Čo sa textu knihy týka, občas som sa nemohol ubrániť pochybovaniu nad zvláštne zvolenou štylistikou, ktorá azda išla po vzore originálu, no bez ohľadu na akékoľvek dôvody, niektoré vety nemožno než nazvať krkolomnými stvoreniami. To ale neznamená, že by nás kniha odrádzala od čítania. Pre mňa osobne išlo skôr o mierne rušivé, a výrazne nerytmické, kvapkanie netesného kohútika. Našťastie, jednotlivé kapitoly si napriek nechronologickej roztrieštenosti udržiavajú našu pozornosť. Niekedy sú dokonca tak dobré, že človeka mierne zamrzí, že sa ich príbehová linka končí. Je to ironické, no človek môže knihu kritizovať aj kvôli neočakávaným zvratom, pričom práve toto môže samotnú knihu posúvať do úplne iného svetla.

1794 nie je typická detektívka. Oproti prvému dielu, kedy sám autor neplánoval žiadne pokračovanie, ide tentoraz o cielené budovanie niečoho komplexnejšieho. Niklas Natt och Dag vymenil počiatočnú nedôveru v ambiciózne plány. Jeho kniha je napínavá a vzrušujúca a rozpráva o odvekom zápase dobra so zlom. Napriek všadeprítomnej brutalite a úprimnému pohľadu do temnoty ľudskej duše, nám autor predsa len ponúka drobný záchvev dobra v podobe jeho zlomených, no stále vzdorujúcich hrdinov.   

  • Originálny názov: 1794
  • Autor: Niklas Natt och Dag
  • Počet strán: 416
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2020
  • Preklad: Alexandra Debnárová